Výročná správa za rok 2012
Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie
prednesená na členskej schôdzi 13.4.2013

Vážení priatelia,
schádzame sa zhruba po roku od ustanovujúcej členskej schôdze, aby sme zhodnotili svoju činnosť za toto obdobie a stanovili si plán práce na rok, ktorý je pred nami.
Registrácia našej spoločnosti sa uskutočnila s drobným zdržaním na ministerstve vnútra Slovenskej republiky zhruba pred rokom s dátumom 27.1.2012, ale dostali sme ju neskoršie. Ustanovujúca schôdza zvolila výbor v zložení Ladislav Maľa, predseda, Ladislav Kováčik a Slavomír Zamboj, podpredsedovia, Ľudmila Ponická, vedecká tajomníčka, Darina Palkovičová, hospodárka, Žofia Kyseľová, tlačový hovorca, Miroslav Slivka, člen výboru a do revíznej komisie Máriu Gembešovú a Želmíru Mozolovú. Výbor pracoval a riešil problémy s využívaním elektronických komunikačných prostriedkov i osobných kontaktov a podarilo sa mu spoločne urobiť kus práce.
Pretože jedným z impulzov na založenie Spoločnosti bolo 110. výročie tragickej smrti slovenského cestovateľa a nášho rodáka Samuela Šikeťa vo vtedy strašne ďalekej Tange, zamerala sa naša Spoločnosť na uctenie jeho pamiatky umiestnením pamätnej tabule na námestí v Pukanci pri príležitosti 20. Pukanských remeselníckych trhov. Úzky kruh zakladateľov a priaznivcov sa vtedy podieľal na uzatvorení zmluvy s majiteľom objektu obchodného domu na námestí a na úprave miesta, kde je pamätná tabuľa umiestnená. Vtedy sme sľúbili, že budeme toto miesto doplňovať o ďalšie informačné prvky, ktoré by návštevníkom nášho mesta podali podrobnejšiu informáciu o ňom. Máme v pláne toto miesto doplniť o mapu s vyznačením ciest Samuela Šikeťa a ďalej aj o zodpovedajúci zoznam či prehľad týchto ciest.
Na výborovej schôdzi v októbri 2012 sa výbor rozhodol pristúpiť na návrh na zriadenie Múzea mestečka Pukanec. Na základe toho bola podpísaná zmluva s Obecným podnikom služieb, ktorá stanovuje podmienky užívania budovy v majetku obce, nachádzajúcej sa na Námestí mieru 17. Na tomto základe boli začaté práce na úpravách miestností a občania boli požiadaní, aby darovali či požičali múzeu veci, ktoré môžu slúžiť ako výstavné exponáty. Aby bolo múzeum  v maximálne možnej miere odborne zriadené a spravované, uskutočnila sa v Okresnom múzeu v Leviciach konzultácia s jeho pracovníkmi, ktorí by nám aj v budúcnosti mali byť nápomocní svojimi odbornými radami. O ostatné sa musíme postarať sami. Gestorom zriadenia múzea za Spoločnosť je Mária Gembešová, ktorá spoločne s Darinou Palkovičovou organizuje všetky s tým súvisiace práce, na ktorých sa podieľali a podieľajú ďalší naši členovia a aj nečlenovia.
Podľa plánu práce na rok 2012 sme začali prieskum trasy prívodu vody zo Štampochu do Mišpotoka v Pukanci, ktorý sme nazvali Štamposký jarok. Zatiaľ boli preskúmané dva úseky: od Strákotky po Majzíbeľ a od štamposkej priehrady po bývalú prepriahaciu stanicu pošty na Štampochu. Všade sme objavili zreteľné stopy po tomto významnom diele súvisiacom s ťažbou v pukanských baniach. Pri tejto príležitosti bola nadviazaná spolupráca s docentom Húskom, ktorý je skúseným organizátorom historickej poštovej trasy Magna Via a aj členom občianskeho združenia Terra Banensium. Máme veľký záujem spojiť svoje sily s týmito občianskymi združeniami, pretože plány na využitie tejto našej technickej pamiatky to vyžadujú. Neberieme túto vec ako prestížnu záležitosť, ale ako súčasť oživenia našej bohatej histórie.
Na tomto stretnutí bolo dohodnuté, že docent Húska osloví niektoré slovenské vysoké školy, aby vyslali svojich zástupcov z radov učiteľov i študentov do odbornej skupiny, ktorá bude zriadená, aby sa zaoberala prieskumom tejto trasy a dokumentovala jej prírodný a technický charakter ako zdroj poučenia z oživenia už zabudnutých schopností našich predkov. Postupne začneme budovať Štamposký jarok ako náučný chodník, podobne ako Zem baníkov, s možnosťou poučenia o okolitej prírode i samotnom technickom diele a o jeho súvislostiach s ťažbou rúd a ekonomikou svojej doby, teda 18. a 19. storočia. Budeme propagovať aj možnosti jeho využitia pre turistiku a treking ako užitočné trávenie voľného času. Tieto práce riadi a koordinuje Želmíra Mozolová.
Členovia spoločnosti sa venovali publikačnej činnosti ako jednému z hlavných bodov svojej činnosti. V minulom období napísali a publikovali v mene Spoločnosti v Pukanských novinách a na svojich stránkach štyri články o významných osobnostiach Pukanca a dali k dispozícii text výskumnej brožúrky o osobnosti pukanského rodáka, kňaza, vedca a historika Karola Lániho pri príležitosti dvojstého výročia jeho narodenia. Autori článkov a publikácií sú predovšetkým Ladislav Kováčik, Ľudmila Ponická, Želmíra Mozolová a Ladislav Maľa.
V tomto smere treba naše úsilie zvýšiť. Predbežne sme sa dohodli ponúknuť našu pomoc obci a Pukanským novinám, úroveň ktorých v poslednom roku poklesla. Netýka sa to len obsahu, ale aj značného množstva chýb z hľadiska slovenskej gramatiky a pravopisu. Chceme, aby v každom čísle bol aspoň jeden článok z pera našich členov a robíme tak aj touto informáciou o činnosti našej spoločnosti za minulý rok. Boli by sme radi, keby bol možný prístup aj na pukanské webové stránky, najmä na časť oznamov a aj možnosť zriadenia prístupu na ne v podobe textov väčšieho rozsahu, napríklad v podobe blogov. Tieto návrhy prerokujeme s vedením obce.
S touto sférou súvisí aj zlepšenie propagácie našej činnosti a osobnej agitácie našich členov medzi občanmi, ktorej účelom by malo byť privedenie ďalších do našich radov, lebo naša činnosť sa rozrastá a potrebná je každá ruka. Každý tu má možnosť nájsť niečo, čo ho teší a pôsobí mu radosť. Duchovná stránka nie je o nič menej dôležitá pre plnohodnotný život človeka ako materiálna.
Po dlhšom úsilí sa podarilo získať naspäť originály listov cestovateľa Samuela Šikeťa. Bude treba dohodnúť s rodinou spôsob ich uloženia tak, aby v budúcnosti nepodliehali náladám a rozhodnutiam jednotlivcov, nech by boli akokoľvek motivované. Preto po všetkých nepríjemných skúsenostiach navrhujeme, aby listy boli zverené do opatery Štátneho archívu, pobočky Levice, pretože štát má záujem a moc ochrániť celonárodné historické a kultúrne dedičstvo a má na to zákonné aj materiálne podmienky.
Pre nás, dnešných aj budúcich bádateľov sme všetky listy aj ich preklady a odpisy na stroji oskenovali a hodláme ich vydať na elektronických nosičoch k dispozícii všetkým záujemcom. Týmto problémom sa zaoberali Ladislav Maľa a Ľubomír Hruškovič.
V uplynulom období sme sa usilovali aj o objasnenie okolností ciest a smrti Samuela Šikeťa. Zistili sme, že archívne materiály z nemeckej Východnej Afriky sú uschované v nemeckých archívoch v Berlíne a Postupime a niečo aj v Tanzánii a možno v Anglicku. Do Tanzánie sme poslali list s prosbou o správu v tejto záležitosti, ktorý však zostal bez odpovede. Budeme ďalej pokračovať v tomto úsilí v spolupráci s Goetheho inštitútom v Bratislave s pomocou pani Neisser - Kováčovej. Sľúbila nám dať kontakt na osobu v Berlíne, ktorá by nám umožnila asistenciu pri osobnom skúmaní materiálov v nemeckých archívoch.  Podobnú cestu hľadáme aj pre prístup k materiálom, ktoré sa môžu nachádzať v Tanzánii a v Anglicku. Je to beh na dlhú trať a finančne náročný. Túto činnosť zabezpečuje Ladislav Kováčik a Ladislav Maľa.
Aby sme rozšírili možnosti širšieho prieskumu v tomto smere na návrh pani Uhrinovej z Prahy, ktorá nám odovzdala originály listov, čo s vďakou kvitujeme, a po dohode s docentom Húskom oslovíme postupne slovenské vysoké školy, aby v spolupráci s nami vypísali ako témy diplomových prác pre študentov výskum a prieskum informácií a pozostalosti po Šikeťovi z rôznych hľadísk, pretože to môže priviesť k novým objavom a odhaleniam, ktoré ho postavia do náležitého svetla medzi osobnosti slovenskej histórie. Konzultantmi pre spracovateľov týchto prác budú Ľudmila Ponická a Miroslav Slivka.
V minulom roku sa začali prípravné práce na znovuotvorenie starého cintorína. Naša spoločnosť podnikla kroky na záchranu hrobov významných dejateľov lokálneho i celoslovenského významu, ktorí sú tu pochovaní. V dôsledku toho bolo zrušené pôvodné uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré predpokladalo úplné zrušenie cintorína. Na základe nového uznesenia bola ustanovená komisia, kde sú aj naši zástupcovia, ktorí majú vybrať chránené hroby našich dejateľov a významných osobností. Z toho vidieť, že naša Spoločnosť podniká konkrétne kroky na ochranu pamiatok, ktoré majú význam pre našu históriu a náš duchovný vývoj. V komisii pracujú Ľudmila Ponická a Želmíra Mozolová.
V minulom roku sme nestihli zorganizovať vyhotovenie pamätnej tabule venovanej 200-ročnému jubileu narodenia spomenutého Karola Lániho. Chceme tak urobiť pri príležitosti 21. Pukanských remeselníckych trhov v tomto roku. Ak sa nepodarí vybaviť povolenie pamiatkovej správy na umiestnenie tabule v rímskokatolíckom kostole, odhalíme ju na mieste, ktoré bolo vlani upravené na tento účel.
Toto sú hlavné ťahy našej činnosti v súčasnosti. Okrem toho prichádza do úvahy aj niekoľko ďalších vecí, ktoré v krátkosti spomeniem.
V reakcii na leták vyzývajúci občanov venovať múzeu veci súvisiace s Pukancom darovala  vdova po Stanislavovi Mastišovi, našom rodákovi, ktorý od roku 1947 žil v Prahe, jeho archív fotografií a staré listiny, z ktorých najcennejší je česko-slovenským jazykom písaný závet  Martina Zamboja, pukanského mešťanostu, z roku 1767. Dar bude využitý na usporiadanie samostatnej výstavy fotografií venovanej Stanislavovi Mastišovi.
Pokračovali  práce na výskume genealógie Samuela Šikeťa, Karola Lániho a ďalších pukanských rodov. Na tento účel boli oskenované matriky v Devičanoch, Bohuniciach, Bátovciach a v niektorých ďalších obciach na okolí.
Ľubomír Hruškovič oskenoval súbor materiálov, ktoré zhromaždil do roku 1975 jeden z autorov Pamätnice Ján Zamboj a sú tak k dispozícii pre ďalších bádateľov.
Pravidelne sme organizovali vychádzky záujemcov po Pukanci a okolí a po starých banských dielach.
Myslím, že môžeme konštatovať, že náš rozbeh bol úspešný a činnosť bohatá a náročná aj pre ďalšie ochotné ruky, ktoré nám budú stále viac chýbať. Preto by každý mal mať ako hlavnú úlohu v rámci svojho členstva priviesť v priebehu tohto roka aspoň jedného platného člena do našich radov. Verím, že sa nám to podarí. Do ďalšej práce všetkým prajem hodne úspechov.

Výbor Spoločnosti 13.4.2013