Hovorí sa v poslednom čase dosť často, že kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený prežívať ju znova. Je to tak asi preto, že sa vo svete dvíha akýsi nepokoj, ktorý veští neznáme nebezpečenstvo a pripomína ovzdušie pred udalosťami, ktoré dodnes ovplyvňujú svet. Aby sme sa im mohli v maximálnej miere vyhnúť, musíme poznať znaky takých kríz. Starí Rimania nám zanechali príslovie, že história je učiteľkou života. Platí to však len pre toho, kto je schopný poučiť sa, bohužiaľ vieme, že ľudia sú nepoučiteľní. Tak ako zachádzať s tou históriou v praktickom živote?
Všetci, čo majú nejakú zodpovednosť v politike, zákonnosti a morálke spoločnosti s dlhodobým dosahom a historickými koreňmi, by sa mali naučiť kriticky skúmať históriu, vylúčiť z nej mýty a bludy, ktoré vedú k sebauspokojeniu, krízam a trpkým koncom. Hovorí sa, že božie mlyny melú pomaly, ale isto, aj keď často i ony vedia nečakane prekvapiť. Skrátka, nič sa neopakuje a predsa je všetko furt rovnaké. Rozporuplnosť sveta je asi najdôležitejšie poučenie z histórie.
V poslednom desaťročí sa už výrazne prejavili zmeny svetových mocenských centier a ich charakteru. Do popredia vystúpili nové štáty a kontinenty. Celý svet sa obáva terorizmu, ktorý je produktom vnútorných problémov moslimského sveta ako aj ambícií jeho fundamentalistickej časti na svetovládu. Starý svet tiež sužuje rad problémov. Ale problémy boli, sú a vždy budú hybnou silou vývoja. To sú veci, v ktorých sa obyčajný človek môže len ťažko vyznať, lebo vyžadujú odborné vzdelanie a permanentný záujem. Niekoho to zaujíma, niekoho nie.
Nám je bližšia znalosť tej našej „malej histórie“, ktorá sa týka nás osobne. Tá nám môže spríjemniť či znepríjemniť život a na tú máme aspoň nejaký vplyv. Keď sa z tohto zorného uhla nad pomermi v štáte či v obci zamyslíme a nebudeme sa báť požadovať od svojich politikov aj historický prehľad a zodpovednosť, všetkým nám to môže len prospieť.
Všetci, čo majú nejakú zodpovednosť v politike, zákonnosti a morálke spoločnosti s dlhodobým dosahom a historickými koreňmi, by sa mali naučiť kriticky skúmať históriu, vylúčiť z nej mýty a bludy, ktoré vedú k sebauspokojeniu, krízam a trpkým koncom. Hovorí sa, že božie mlyny melú pomaly, ale isto, aj keď často i ony vedia nečakane prekvapiť. Skrátka, nič sa neopakuje a predsa je všetko furt rovnaké. Rozporuplnosť sveta je asi najdôležitejšie poučenie z histórie.
V poslednom desaťročí sa už výrazne prejavili zmeny svetových mocenských centier a ich charakteru. Do popredia vystúpili nové štáty a kontinenty. Celý svet sa obáva terorizmu, ktorý je produktom vnútorných problémov moslimského sveta ako aj ambícií jeho fundamentalistickej časti na svetovládu. Starý svet tiež sužuje rad problémov. Ale problémy boli, sú a vždy budú hybnou silou vývoja. To sú veci, v ktorých sa obyčajný človek môže len ťažko vyznať, lebo vyžadujú odborné vzdelanie a permanentný záujem. Niekoho to zaujíma, niekoho nie.
Nám je bližšia znalosť tej našej „malej histórie“, ktorá sa týka nás osobne. Tá nám môže spríjemniť či znepríjemniť život a na tú máme aspoň nejaký vplyv. Keď sa z tohto zorného uhla nad pomermi v štáte či v obci zamyslíme a nebudeme sa báť požadovať od svojich politikov aj historický prehľad a zodpovednosť, všetkým nám to môže len prospieť.
Poznávame svoju minulosť
