Vážení prítomní, členovia aj hostia.
Schádzame sa opäť po roku, aby sme bilancovali výsledky svojej práce na poli zveľaďovania kultúrneho a duchovného života obce. Tak ako základom mnohých podstatných stránok hmotnej kultúry spoločnosti je úspešné fungovanie ekonomiky, základom kultúrneho a duchovného rozvoja každej komunity je budovanie materiálneho základu kultúrnych ustanovizní. Nie sme sami. Podieľa sa na tom štát, obec, Európska únia, súkromní podnikatelia a ďalšie inštitúcie. Výsledky vidíme okolo seba a myslím si, že obec vyzerá stále lepšie.
My ako dobrovoľná organizácia vypĺňame medzeru, ktorá ostatných nie veľmi zaujíma. V nej sa nachádza dôležité kultúrne dedičstvo národa, jeho duchovnosť, jeho spôsob myslenia a chápania sveta i zmyslu vlastného života, ktoré vytvárala jeho hmotná kultúra, jeho spôsob obživy, remeslá a tradície, ako aj uchovávanie historického vedomia, chápanie zmyslu svojej histórie a svojej budúcnosti. Robíme to s vedomím, že tieto veci sú pre národ dnes určite dôležitejšie ako momentálny dostatok či dokonca prebytok jedla, elektroniky, počítačov, zahraničných rekreácií, aj keď ani tieto veci nemôžeme podceniť.
Pozrime sa, čo sme za toto obdobie všetko vykonali:
V prvom rade treba spomenúť, že stále zdokonaľujeme naše múzeum, zväčšujeme jeho priestory, aby sme mohli rozšíriť jeho expozície o ďalšie predmety, ktoré nám obyvatelia obce stále ochotne poskytujú. Vidíme v tom ich spôsob účasti na našej činnosti, za čo im ďakujeme. V uplynulom roku sme rekonštruovali pivničné priestory tak, aby mohli slúžiť na ich komfortné využívanie pri rôznych stretávaniach občanov.
V priestoroch múzea sme k 70. výročiu oslobodenia Pukanca inštalovali výstavu zahrnujúcu problematiku druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ako sa dotýkala Pukanca a osudov jeho obyvateľov. K tomu sme zorganizovali spolu s obcou spomienkovú slávnosť pri pomníku na námestí spojenú s kladením vencov a spomienkové posedenie pamätníkov vojnových udalostí s mladou generáciou v miestnej knižnici.
Na získanie potrebných peňazí na ďalšiu revitalizáciu múzejných priestorov sme sa obrátili so žiadosťou o grant vo výške 1700 eur na nadáciu Ponti Telekom, ktorú však poskytovateľ ignoroval. Obec nám vo svojom rozpočte vyhradila dotáciu, podobne ako ostatným spoločenským organizáciám, vo výške 400 eur. S ohľadom na viditeľnosť a dosah našej práce a jej výsledkov sa nám toto rovnostárstvo nezdá spravodlivé. Navyše sú to prostriedky, ktoré investujeme do majetku obce. Ale v dnešných podmienkach pánboh zaplať aj za to.
Vo výstavnej činnosti sme boli aktívni aj pri vlaňajších Pukanských trhoch, keď sme v priestoroch výstavnej siene obecného úradu inštalovali výstavu fotografií z diela nášho rodáka Stanislava Mastiša. Na otvorení sa zúčastnila i pani Mastišová aj s rodinými príslušníkmi a jej hodnotenie bolo veľmi priaznivé spolu s poďakovaním našej spoločnosti, že sme na svojho rodáka nezabudli. Výstava tvorila súčasť pozostalosti, ktorú pani Mastišová darovala našej spoločnosti. Ohlasy návštevníkov, podľa zápisov v návštevnej knihe, boli tiež veľmi pozitívne.
V poslednom období pracujeme na zhromažďovaní materiálov a exponátov a na organizačnej príprave výstavy o pukanskom školstve, ktorá bude otvorená pri príležitosti tohtoročných trhov. Prosíme všetkých členov, aby sa pozreli doma či požiadali susedov a známych, ktorí by mohli k tejto výstave prispieť hodnotnými historickými dokumentmi či artefaktmi. V hrnčiarskej časti múzea pripravujeme novú výstavu venovanú práci a dielu hrnčiarskej rodiny Jána Majláta.
V predvečer otvorenia Pukanských trhov sme za účasti značného počtu občanov otvorili prvú etapu náučného chodníka Štamposký jarok od Strákotky po Hampoch. Na trase boli inštalované tri tabule s popisom prírodného charakteru trasy a okolia i fauny a flóry, ktorá ju obklopuje. Bola o tom publikovaná správa na našich stránkach, v okresných novinách a článok je aj na portáli www.cierne diery.sk medzi inými technickými pamiatkami Slovenska. Zistili sme, že skládka kalov v kameňolome je bezpečná, projekt na jej revitalizáciu sa skončil v roku 2015. To súvisí s možnosťou vybudovania piknikového miesta. S vedením polesia podniku Štátne lesy sme dohodli postup pri sprístupnení druhej etapy chodníka z Majerov po jazero na Štampochu, tu sme našli potrebné pochopenie pre náš zámer. Treba vyzdvihnúť veľmi dobrú aktívnu prácu Želky Mozolovej, ktorá túto záležitosť zodpovedne riadi od samého začiatku a tiež Mariky Gembešovej a Slavka Zamboja, bez ktorých by toto dielo nevzniklo.
Pravidelné stretnutia rodákov v Bratislave, oživené a organizované našimi členmi Želkou Mozolovou a Lackom Kováčikom, dávajú svoje plody. Z príjemných spomienok a besied na svoje detstvo a mladosť v Pukanci sa zrodil nápad predĺžiť a dotiahnuť do konca dielo začaté pánom profesorom Jánom Králikom na slovníku pukanského nárečia. Rodáci v Bratislave sa podieľali na akcii literátky pani Ivákovej: Stretnutie nárečí, kde pani Anna Bartovicová vystúpila s fundovanou prednáškou o pukanskom nárečí, ktorá nemala konkurenciu. V konečnom dôsledku bola vytvorená pracovná skupina, ktorá už vytvorila dve redakcie slovníka. Celá vec je na dobrej ceste, pretože ju vzali do ruky znalí a za vec zapálení ľudia. Pani Bartovicovú mám česť privítať medzi nami.
Anička Bartovicová mala prednášku o pukanskom nárečí aj v bratislavskej kaviarni Radnická spolu s topoľčianskym a pezinským nárečim. To podnietilo práce na vydaní pracovnej verzie slovníka pukanského nárečia, na ktorom teraz pracujeme. V novinách by mala vyjsť výzva k občanom, aby slovník doplňovali.
Naši členovia sa zúčastnili na rade akcií, ktoré boli spojené s Pukancom či s jeho rodákmi. V Bratislave to bola v Múzeu dizajnu výstava prác Jána Čalovku staršieho a profesora Jána M. Bahnu, v Leviciach zase krst knihy profesora Jána Králika Moje lesnícke decéniá. Rodáci a členovia sa zúčastnili aj na prednáške architekta Jána Bahnu k obsahu jeho kníh Vily nad Bratislavou a Tak bežal čas.
L. Kováčik a ďalší členovia si vzali za úlohu vytvoriť knižnicu, kde by boli zhromaždené knihy, v ktorých je v nejakej súvislosti uvedený Pukanec. Tak sa podarilo už sústrediť diela so zmienkami o Šikeťovi i práce Tiny Čornej o Kadlečíkovi a farárovi Bázlikovi.
Z iniciatívy L. Kováčika sa zrodil nápad zrenovovať opustenú a zdevastovanú historickú hasičskú striekačku z 19. storočia a inštalovať ju v nevyužitej bývalej hasičskej strážnici na námestí. Táto snaha, ktorej výsledok zveľadí a pozdvihne úroveň a historický ráz pukanského námestia, našla odozvu u obecného zastupiteľstva i u občanov. V tejto súvislosti ďakujeme pánom Šárnikovi a Zimanovi, ktorí sa podujali splniť túto neľahkú úlohu. Treba vyzdvihnúť, že pán Šárnik už v minulosti mnohokrát vyhovel našim prosbám a je tak naším dlhoročným sponzorom, ktorý prispieva vysokokvalifikovanou prácou. Za túto nezištnosť mu veľmi ďakujeme.
Naša spoločnosť má ako nosný program starostlivosť o vyhľadávanie osobností, ktoré sa zaslúžili o Pukanec a Slovensko. V minulom roku prijalo obecné zastupiteľstvo na náš návrh udelenie čestného občianstva in memoriam Ing. Milanovi Pálkovi. V tomto roku navrhujeme týmto spôsobom poďakovať za všetko, čo vykonal pre svoju rodnú obec pán Mgr. Ján Králik, bývalý riaditeľ a dlhoročný profesor na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, autor mnohých publikácií a článkov z oblasti dendrológie a lesníctva. Mnohé z nich boli publikované aj v Pukanských novinách. Nominantovi patrí vďaka aj za to, čo urobil v oblasti poznania a propagácie moruše čiernej, ktorej kompaktný výskyt v Pukanci je najväčší nielen na Slovensku, ale pravdepodobne aj v celej Európe. Obidva tieto návrhy inicioval náš člen Ľubomír Hruškovič.
S významnými osobnosťami súvisí pamätná stena, na ktorej sú umiestnené tabule s menami našich historických osobností. Obec nás požiadala o jej presun na iné miesto v súvislosti s tým, že v terajšom priestore bývajú akcie, ktoré dôstojnosť nášho zámeru môžu znížiť. Výbor sa zhodol na novom umiestnení za predpokladu, že obec vybuduje novú stenu a premiestni súčasné tabule na svoj náklad.
Vážení prítomní. Toto všetko muselo zvládnuť sedem až desať ľudí, čo budí nesmiernu až nábožnú úctu k nim. Je to často nadľudská práca a vytvorené dielo je impozantné. Sme v takej situácii, že môžeme ďakovať len sami sebe navzájom. Na prvom mieste ďakujem Marike Gembešovej, ktorá to aj všetko sama vymyslela. Bez jej znalosti Pukanca a Pukančanov a schopnosti ich osloviť neodolateľným spôsobom by mnohé z toho, čo sme vybudovali, nebolo. Na druhej strane my jej pomáhame uskutočniť jej tajné prianie, skoro sen. Potom treba poďakovať Slavkovi Zambojovi, ktorý je vynikajúci realizátor, praktik, pre ktorého je budovanie čohokoľvek radosťou a ktorý tak kráča v oteckových šľapajach, ktorý bol a zostal najväčším šikeťológom všetkých dôb. Všetci si zaslúžia pochvalu a uznanie - Lacko Kováčik, Želka Mozolová, Darinka Palkovičová, Ľudka Ponická a na nikoho ďalšieho si nespomeniem. Takže ich je spolu šesť. K nim treba pridať aktívnych nečlenov, takých ako pánov Šárnika, Korbeľu, Zimana a ďalších, ktorých sme pozvali na dnešnú schôdzu a ktorých medzi nami srdečne vítame.
A uznanie si zaslúžia aj tí, čo sú členovia, ale sú v Prahe či v Bratislave a tak sa na práci Spoločnosti nepodieľajú. Pôvodne sme schválili minimálny členský príspevok 5 eur. Ukázalo sa, že to je málo. Dúfali sme, že títo členovia budú prispievať viac, dávať niečo ako sponzorský dar. Nie každý si to však uvedomuje, a tak väčšina prispieva len minimálnou sumou. S ohľadom na rozsah odvedenej práce je to bolestne málo. Odporúčam preto, aby sme v rovnakej dikcii zvýšili minimálny príspevok na 10 eur s tým, že budeme trvalo apelovať, aby najmä vzdialenejší a majetnejší členovia, ktorí sa na práci Spoločnosti nezúčastňujú, dávali aspoň 20 eur.
Ďakujem vám za pozornosť.
Schádzame sa opäť po roku, aby sme bilancovali výsledky svojej práce na poli zveľaďovania kultúrneho a duchovného života obce. Tak ako základom mnohých podstatných stránok hmotnej kultúry spoločnosti je úspešné fungovanie ekonomiky, základom kultúrneho a duchovného rozvoja každej komunity je budovanie materiálneho základu kultúrnych ustanovizní. Nie sme sami. Podieľa sa na tom štát, obec, Európska únia, súkromní podnikatelia a ďalšie inštitúcie. Výsledky vidíme okolo seba a myslím si, že obec vyzerá stále lepšie.
My ako dobrovoľná organizácia vypĺňame medzeru, ktorá ostatných nie veľmi zaujíma. V nej sa nachádza dôležité kultúrne dedičstvo národa, jeho duchovnosť, jeho spôsob myslenia a chápania sveta i zmyslu vlastného života, ktoré vytvárala jeho hmotná kultúra, jeho spôsob obživy, remeslá a tradície, ako aj uchovávanie historického vedomia, chápanie zmyslu svojej histórie a svojej budúcnosti. Robíme to s vedomím, že tieto veci sú pre národ dnes určite dôležitejšie ako momentálny dostatok či dokonca prebytok jedla, elektroniky, počítačov, zahraničných rekreácií, aj keď ani tieto veci nemôžeme podceniť.
Pozrime sa, čo sme za toto obdobie všetko vykonali:
V prvom rade treba spomenúť, že stále zdokonaľujeme naše múzeum, zväčšujeme jeho priestory, aby sme mohli rozšíriť jeho expozície o ďalšie predmety, ktoré nám obyvatelia obce stále ochotne poskytujú. Vidíme v tom ich spôsob účasti na našej činnosti, za čo im ďakujeme. V uplynulom roku sme rekonštruovali pivničné priestory tak, aby mohli slúžiť na ich komfortné využívanie pri rôznych stretávaniach občanov.
V priestoroch múzea sme k 70. výročiu oslobodenia Pukanca inštalovali výstavu zahrnujúcu problematiku druhej svetovej vojny a Slovenského národného povstania, ako sa dotýkala Pukanca a osudov jeho obyvateľov. K tomu sme zorganizovali spolu s obcou spomienkovú slávnosť pri pomníku na námestí spojenú s kladením vencov a spomienkové posedenie pamätníkov vojnových udalostí s mladou generáciou v miestnej knižnici.
Na získanie potrebných peňazí na ďalšiu revitalizáciu múzejných priestorov sme sa obrátili so žiadosťou o grant vo výške 1700 eur na nadáciu Ponti Telekom, ktorú však poskytovateľ ignoroval. Obec nám vo svojom rozpočte vyhradila dotáciu, podobne ako ostatným spoločenským organizáciám, vo výške 400 eur. S ohľadom na viditeľnosť a dosah našej práce a jej výsledkov sa nám toto rovnostárstvo nezdá spravodlivé. Navyše sú to prostriedky, ktoré investujeme do majetku obce. Ale v dnešných podmienkach pánboh zaplať aj za to.
Vo výstavnej činnosti sme boli aktívni aj pri vlaňajších Pukanských trhoch, keď sme v priestoroch výstavnej siene obecného úradu inštalovali výstavu fotografií z diela nášho rodáka Stanislava Mastiša. Na otvorení sa zúčastnila i pani Mastišová aj s rodinými príslušníkmi a jej hodnotenie bolo veľmi priaznivé spolu s poďakovaním našej spoločnosti, že sme na svojho rodáka nezabudli. Výstava tvorila súčasť pozostalosti, ktorú pani Mastišová darovala našej spoločnosti. Ohlasy návštevníkov, podľa zápisov v návštevnej knihe, boli tiež veľmi pozitívne.
V poslednom období pracujeme na zhromažďovaní materiálov a exponátov a na organizačnej príprave výstavy o pukanskom školstve, ktorá bude otvorená pri príležitosti tohtoročných trhov. Prosíme všetkých členov, aby sa pozreli doma či požiadali susedov a známych, ktorí by mohli k tejto výstave prispieť hodnotnými historickými dokumentmi či artefaktmi. V hrnčiarskej časti múzea pripravujeme novú výstavu venovanú práci a dielu hrnčiarskej rodiny Jána Majláta.
V predvečer otvorenia Pukanských trhov sme za účasti značného počtu občanov otvorili prvú etapu náučného chodníka Štamposký jarok od Strákotky po Hampoch. Na trase boli inštalované tri tabule s popisom prírodného charakteru trasy a okolia i fauny a flóry, ktorá ju obklopuje. Bola o tom publikovaná správa na našich stránkach, v okresných novinách a článok je aj na portáli www.cierne diery.sk medzi inými technickými pamiatkami Slovenska. Zistili sme, že skládka kalov v kameňolome je bezpečná, projekt na jej revitalizáciu sa skončil v roku 2015. To súvisí s možnosťou vybudovania piknikového miesta. S vedením polesia podniku Štátne lesy sme dohodli postup pri sprístupnení druhej etapy chodníka z Majerov po jazero na Štampochu, tu sme našli potrebné pochopenie pre náš zámer. Treba vyzdvihnúť veľmi dobrú aktívnu prácu Želky Mozolovej, ktorá túto záležitosť zodpovedne riadi od samého začiatku a tiež Mariky Gembešovej a Slavka Zamboja, bez ktorých by toto dielo nevzniklo.
Pravidelné stretnutia rodákov v Bratislave, oživené a organizované našimi členmi Želkou Mozolovou a Lackom Kováčikom, dávajú svoje plody. Z príjemných spomienok a besied na svoje detstvo a mladosť v Pukanci sa zrodil nápad predĺžiť a dotiahnuť do konca dielo začaté pánom profesorom Jánom Králikom na slovníku pukanského nárečia. Rodáci v Bratislave sa podieľali na akcii literátky pani Ivákovej: Stretnutie nárečí, kde pani Anna Bartovicová vystúpila s fundovanou prednáškou o pukanskom nárečí, ktorá nemala konkurenciu. V konečnom dôsledku bola vytvorená pracovná skupina, ktorá už vytvorila dve redakcie slovníka. Celá vec je na dobrej ceste, pretože ju vzali do ruky znalí a za vec zapálení ľudia. Pani Bartovicovú mám česť privítať medzi nami.
Anička Bartovicová mala prednášku o pukanskom nárečí aj v bratislavskej kaviarni Radnická spolu s topoľčianskym a pezinským nárečim. To podnietilo práce na vydaní pracovnej verzie slovníka pukanského nárečia, na ktorom teraz pracujeme. V novinách by mala vyjsť výzva k občanom, aby slovník doplňovali.
Naši členovia sa zúčastnili na rade akcií, ktoré boli spojené s Pukancom či s jeho rodákmi. V Bratislave to bola v Múzeu dizajnu výstava prác Jána Čalovku staršieho a profesora Jána M. Bahnu, v Leviciach zase krst knihy profesora Jána Králika Moje lesnícke decéniá. Rodáci a členovia sa zúčastnili aj na prednáške architekta Jána Bahnu k obsahu jeho kníh Vily nad Bratislavou a Tak bežal čas.
L. Kováčik a ďalší členovia si vzali za úlohu vytvoriť knižnicu, kde by boli zhromaždené knihy, v ktorých je v nejakej súvislosti uvedený Pukanec. Tak sa podarilo už sústrediť diela so zmienkami o Šikeťovi i práce Tiny Čornej o Kadlečíkovi a farárovi Bázlikovi.
Z iniciatívy L. Kováčika sa zrodil nápad zrenovovať opustenú a zdevastovanú historickú hasičskú striekačku z 19. storočia a inštalovať ju v nevyužitej bývalej hasičskej strážnici na námestí. Táto snaha, ktorej výsledok zveľadí a pozdvihne úroveň a historický ráz pukanského námestia, našla odozvu u obecného zastupiteľstva i u občanov. V tejto súvislosti ďakujeme pánom Šárnikovi a Zimanovi, ktorí sa podujali splniť túto neľahkú úlohu. Treba vyzdvihnúť, že pán Šárnik už v minulosti mnohokrát vyhovel našim prosbám a je tak naším dlhoročným sponzorom, ktorý prispieva vysokokvalifikovanou prácou. Za túto nezištnosť mu veľmi ďakujeme.
Naša spoločnosť má ako nosný program starostlivosť o vyhľadávanie osobností, ktoré sa zaslúžili o Pukanec a Slovensko. V minulom roku prijalo obecné zastupiteľstvo na náš návrh udelenie čestného občianstva in memoriam Ing. Milanovi Pálkovi. V tomto roku navrhujeme týmto spôsobom poďakovať za všetko, čo vykonal pre svoju rodnú obec pán Mgr. Ján Králik, bývalý riaditeľ a dlhoročný profesor na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, autor mnohých publikácií a článkov z oblasti dendrológie a lesníctva. Mnohé z nich boli publikované aj v Pukanských novinách. Nominantovi patrí vďaka aj za to, čo urobil v oblasti poznania a propagácie moruše čiernej, ktorej kompaktný výskyt v Pukanci je najväčší nielen na Slovensku, ale pravdepodobne aj v celej Európe. Obidva tieto návrhy inicioval náš člen Ľubomír Hruškovič.
S významnými osobnosťami súvisí pamätná stena, na ktorej sú umiestnené tabule s menami našich historických osobností. Obec nás požiadala o jej presun na iné miesto v súvislosti s tým, že v terajšom priestore bývajú akcie, ktoré dôstojnosť nášho zámeru môžu znížiť. Výbor sa zhodol na novom umiestnení za predpokladu, že obec vybuduje novú stenu a premiestni súčasné tabule na svoj náklad.
Vážení prítomní. Toto všetko muselo zvládnuť sedem až desať ľudí, čo budí nesmiernu až nábožnú úctu k nim. Je to často nadľudská práca a vytvorené dielo je impozantné. Sme v takej situácii, že môžeme ďakovať len sami sebe navzájom. Na prvom mieste ďakujem Marike Gembešovej, ktorá to aj všetko sama vymyslela. Bez jej znalosti Pukanca a Pukančanov a schopnosti ich osloviť neodolateľným spôsobom by mnohé z toho, čo sme vybudovali, nebolo. Na druhej strane my jej pomáhame uskutočniť jej tajné prianie, skoro sen. Potom treba poďakovať Slavkovi Zambojovi, ktorý je vynikajúci realizátor, praktik, pre ktorého je budovanie čohokoľvek radosťou a ktorý tak kráča v oteckových šľapajach, ktorý bol a zostal najväčším šikeťológom všetkých dôb. Všetci si zaslúžia pochvalu a uznanie - Lacko Kováčik, Želka Mozolová, Darinka Palkovičová, Ľudka Ponická a na nikoho ďalšieho si nespomeniem. Takže ich je spolu šesť. K nim treba pridať aktívnych nečlenov, takých ako pánov Šárnika, Korbeľu, Zimana a ďalších, ktorých sme pozvali na dnešnú schôdzu a ktorých medzi nami srdečne vítame.
A uznanie si zaslúžia aj tí, čo sú členovia, ale sú v Prahe či v Bratislave a tak sa na práci Spoločnosti nepodieľajú. Pôvodne sme schválili minimálny členský príspevok 5 eur. Ukázalo sa, že to je málo. Dúfali sme, že títo členovia budú prispievať viac, dávať niečo ako sponzorský dar. Nie každý si to však uvedomuje, a tak väčšina prispieva len minimálnou sumou. S ohľadom na rozsah odvedenej práce je to bolestne málo. Odporúčam preto, aby sme v rovnakej dikcii zvýšili minimálny príspevok na 10 eur s tým, že budeme trvalo apelovať, aby najmä vzdialenejší a majetnejší členovia, ktorí sa na práci Spoločnosti nezúčastňujú, dávali aspoň 20 eur.
Ďakujem vám za pozornosť.
Správa o činnosti
Spločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie
za obdobie od 4. 2015 do 3. 2014
Spločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie
za obdobie od 4. 2015 do 3. 2014
