Štúrovci v Pukanci
15. 6.2018 v piatok sa konalo kultúrne podujatie v evanjelickom kostole v Pukanci, na ktorom sme si pripomenuli viacerých štúrovcov, ktorí pochádzali z Pukanca, prípadne tu pôsobili, a to Pavla Všudyslava Ollíka, bratov Grossmanovcov a Štefana Lukáčeka. Organizátormi podujatia bola Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie v polupráci s Pohronským osvetovým strediskom v Žiari nad Hronom, pracovisko Banská Štiavnica, Autorský klub, Živena a ECAV Pukanec.
Kultúrna akcia sa konala pri príležitosti 200. výročia narodenia Pavla Všudyslava Ollíka. Jeho životný príbeh sme priblížili žiakom základných škôl z Pukanca a Bátoviec i obyvateľom a návštevníkom Pukanca prostredníctvom interaktívneho literárno-dramatického pásma s názvom „Svet sa mi otvoril pre národ“.
P.V. Ollík sa dostal do Štúrovej blízkosti počas štúdií na Kráľovskej akadémii v Bratislave a pravdepodobne sa zúčastnil aj historickej vychádzky na Devín. Po skončení štúdia pôsobil v Banskej Štiavnici. Tu sa zapísal na Banskú akadémiu. Zapojil sa do práce Slovenskej spoločnosti na Evanjelickom lýceu, kde ho zvolili za predsedu. Jeho zásluhou v lýceu zaviedli hodiny slovenskej gramatiky a dejepisu. Tým sa Banská Štiavnica v štyridsiatych rokoch 19. storočia stala najvýznamnejším centrom slovenského národného života. Tento pukanský rodák, keď pôsobil ako richtár v Pukanci, zorganizoval v roku 1948 dve stotiny domobrany a zároveň sa stal aj kapitánom jednej z nich. Neveril však cisárovi, a preto sa pridal ku kossúthovcom. Za podporu rebelantov bol uväznený a odsúdený na trest smrti, neskôr jeho trest zmenili na 15 rokov nútených prác a nakoniec bol amnestovaný pri príležitosti narodenia korunného princa Rudolfa.
Hrdý obyvateľ Banskej Štiavnice, verejný činiteľ, dobrodinec, spisovateľ a básnik na výzvu Matice slovenskej napísal v r. 1863 divadelnú hru Zňenadála. SND v Bratislave ju v sezóne 1997- 1998 uviedlo na scéne DPOH v úprave Martina Porubjaka a v réžii Petra Mikulíka s vtedajším hviezdnym obsadením. Jazykovo pritom spolupracovala pukanská rodáčka Zlata Černilová Ollíková, keďže hru uvádzali v pukanskom nárečí. Hra vyvolala rozruch, recenzie na komédiu boli rôzne, poplatné politike a dobe jej uvedenia. Úryvok z hry v predvedení žiakov ZUŠ z Banskej Štiavnice pod vedením režisérky Ľudmily Klimkovej si mohli vypočuť účastníci podujatia aj v Pukanci.
Na námestí v Pukanci bola v ten deň odhalená i tabuľa pukanským štúrovcom na mieste s pamätnými tabuľami významných osobností Pukanca. Účastníkom sa prihovoril podpredseda Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie PaeDr. Ladislav Kováčik aj za prítomnosti niekoľkých potomkov Ollíkovskej rodiny .
V spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom v Žiari nad Hronom sa toto podujatie konalo aj 12.6. v ev. kostole v Banskej Štiavnici a pokračovalo položením venca k hrobu Pavla Všudyslava Ollíka.
Viac o štúrovcoch a iných osobnostiach Pukanca sa môžete dozvedieť v Expozícii pukanskej histórie na Námestí mieru 17 v Pukanci.
Kultúrna akcia sa konala pri príležitosti 200. výročia narodenia Pavla Všudyslava Ollíka. Jeho životný príbeh sme priblížili žiakom základných škôl z Pukanca a Bátoviec i obyvateľom a návštevníkom Pukanca prostredníctvom interaktívneho literárno-dramatického pásma s názvom „Svet sa mi otvoril pre národ“.
P.V. Ollík sa dostal do Štúrovej blízkosti počas štúdií na Kráľovskej akadémii v Bratislave a pravdepodobne sa zúčastnil aj historickej vychádzky na Devín. Po skončení štúdia pôsobil v Banskej Štiavnici. Tu sa zapísal na Banskú akadémiu. Zapojil sa do práce Slovenskej spoločnosti na Evanjelickom lýceu, kde ho zvolili za predsedu. Jeho zásluhou v lýceu zaviedli hodiny slovenskej gramatiky a dejepisu. Tým sa Banská Štiavnica v štyridsiatych rokoch 19. storočia stala najvýznamnejším centrom slovenského národného života. Tento pukanský rodák, keď pôsobil ako richtár v Pukanci, zorganizoval v roku 1948 dve stotiny domobrany a zároveň sa stal aj kapitánom jednej z nich. Neveril však cisárovi, a preto sa pridal ku kossúthovcom. Za podporu rebelantov bol uväznený a odsúdený na trest smrti, neskôr jeho trest zmenili na 15 rokov nútených prác a nakoniec bol amnestovaný pri príležitosti narodenia korunného princa Rudolfa.
Hrdý obyvateľ Banskej Štiavnice, verejný činiteľ, dobrodinec, spisovateľ a básnik na výzvu Matice slovenskej napísal v r. 1863 divadelnú hru Zňenadála. SND v Bratislave ju v sezóne 1997- 1998 uviedlo na scéne DPOH v úprave Martina Porubjaka a v réžii Petra Mikulíka s vtedajším hviezdnym obsadením. Jazykovo pritom spolupracovala pukanská rodáčka Zlata Černilová Ollíková, keďže hru uvádzali v pukanskom nárečí. Hra vyvolala rozruch, recenzie na komédiu boli rôzne, poplatné politike a dobe jej uvedenia. Úryvok z hry v predvedení žiakov ZUŠ z Banskej Štiavnice pod vedením režisérky Ľudmily Klimkovej si mohli vypočuť účastníci podujatia aj v Pukanci.
Na námestí v Pukanci bola v ten deň odhalená i tabuľa pukanským štúrovcom na mieste s pamätnými tabuľami významných osobností Pukanca. Účastníkom sa prihovoril podpredseda Spoločnosti priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie PaeDr. Ladislav Kováčik aj za prítomnosti niekoľkých potomkov Ollíkovskej rodiny .
V spolupráci s Pohronským osvetovým strediskom v Žiari nad Hronom sa toto podujatie konalo aj 12.6. v ev. kostole v Banskej Štiavnici a pokračovalo položením venca k hrobu Pavla Všudyslava Ollíka.
Viac o štúrovcoch a iných osobnostiach Pukanca sa môžete dozvedieť v Expozícii pukanskej histórie na Námestí mieru 17 v Pukanci.
Za OZ Spoločnosť priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie Želmíra Mozolová
