Po dvoch rokoch výstav, venovaných výročiam 1. a 2. svetovej vojny a SNP, sme sa rozhodli pre výstavu o školstve v Pukanci. Školstvo má v Pukanci hlboké tradície, ktoré siahajú ďalej, ako tých 400 rokov, ktorým sa venujeme na výstave. Keďže bane v Pukanci fungovali oveľa skôr a baníci potrebovali vzdelaných ľudí, určite tu existovali aj školy, bližšie informácie však nemáme, iba ak nepriame. Roku 1606 sa spomína evanjelické lýceum popri Banskej Štiavnici aj v Pukanci.
Naše najstaršie exponáty na výstave sa datujú do roku 1788. Podarilo sa nám získať dokumenty, kde sú uvedené zoznamy žiakov školy. Pokiaľ nebola postavená školská budova, vyučovalo sa po súkromných domoch.
V Pukanci bola zriadená od roku 1922 štátna meštianska škola. Bola tu tiež učňovská škola, čo vyplynulo z množstva remeselníkov a potreby vzdelávania učňov. Tá pôsobila v Pukanci v rokoch 1885 a pretrvala až do roku 1947. Zachovali sa napr. vysvedčenia z tých dôb.
Mnohí majstri si dávali svoje deti študovať aj ďalej, napr. na lýceum do Banskej Štiavnice. Aj o tom máme dokumenty.
Okrem týchto škôl boli v Pukanci aj materská škola, škola ručných prác a tanečná škola, na čo sa na výstave nájdu spomienky.
Vďaka ochote občanov Pukanca sa nám podarilo zozbierať množstvo materiálov na výstavu. Máme starú školskú lavicu, staré pomôcky, zošity, atlasy, herbáre, učebnice, učebné osnovy, vysvedčenia, obsah školských kabinetov.
Iste najzaujímavejšia časť výstavy sú fotografie tried z jednotlivých ročníkov za posledných približne 100 rokov, kde okrem starých rodičov a rodičov môžete vidieť aj seba v kruhu spolužiakov. Túto časť výstavy budeme priebežne dopĺňať.
Máme tiež galériu našich učiteľov a fotografie školských budov. V Pukanci sa objavilo množstvo významných učiteľov, z ktorých mnohí boli nielen naslovovzatí pedagógovia, ale pracovali aj na poli vedy, národne uvedomovali, viedli spevokoly, režírovali divadelné hry, pôsobili ako kantori, učili ľudí starať sa o stromy a v neposlednom rade sa pričinili o vznik monografie Pukanca, ktorú sa nám ešte nepodarilo prekonať.
Aj touto cestou ďakujeme všetkým, ktorí prispeli exponátmi na výstavu a pozývame tých, ktorí si ešte nenašli čas, aby sa prišli pozrieť a občerstviť si spomienky na školu.
Naše najstaršie exponáty na výstave sa datujú do roku 1788. Podarilo sa nám získať dokumenty, kde sú uvedené zoznamy žiakov školy. Pokiaľ nebola postavená školská budova, vyučovalo sa po súkromných domoch.
V Pukanci bola zriadená od roku 1922 štátna meštianska škola. Bola tu tiež učňovská škola, čo vyplynulo z množstva remeselníkov a potreby vzdelávania učňov. Tá pôsobila v Pukanci v rokoch 1885 a pretrvala až do roku 1947. Zachovali sa napr. vysvedčenia z tých dôb.
Mnohí majstri si dávali svoje deti študovať aj ďalej, napr. na lýceum do Banskej Štiavnice. Aj o tom máme dokumenty.
Okrem týchto škôl boli v Pukanci aj materská škola, škola ručných prác a tanečná škola, na čo sa na výstave nájdu spomienky.
Vďaka ochote občanov Pukanca sa nám podarilo zozbierať množstvo materiálov na výstavu. Máme starú školskú lavicu, staré pomôcky, zošity, atlasy, herbáre, učebnice, učebné osnovy, vysvedčenia, obsah školských kabinetov.
Iste najzaujímavejšia časť výstavy sú fotografie tried z jednotlivých ročníkov za posledných približne 100 rokov, kde okrem starých rodičov a rodičov môžete vidieť aj seba v kruhu spolužiakov. Túto časť výstavy budeme priebežne dopĺňať.
Máme tiež galériu našich učiteľov a fotografie školských budov. V Pukanci sa objavilo množstvo významných učiteľov, z ktorých mnohí boli nielen naslovovzatí pedagógovia, ale pracovali aj na poli vedy, národne uvedomovali, viedli spevokoly, režírovali divadelné hry, pôsobili ako kantori, učili ľudí starať sa o stromy a v neposlednom rade sa pričinili o vznik monografie Pukanca, ktorú sa nám ešte nepodarilo prekonať.
Aj touto cestou ďakujeme všetkým, ktorí prispeli exponátmi na výstavu a pozývame tých, ktorí si ešte nenašli čas, aby sa prišli pozrieť a občerstviť si spomienky na školu.
Nová výstava v Expozícii pukanskej histórie.
Za Spoločnosť priateľov cestovateľa S.Šikeťa a pukanskej histórie Ing. Želmíra Mozolová a Mgr. Darina Palkovičová
