List z Belehradu - 18. 6. 1888
Prvý z listov, ktoré sa zachovali, je z Belehradu 18. 6. 1888. Bude mu teda za pár dní 125 rokov. Sami vidíte v akom je stave. Je v maďarčine a jeho preklad urobila (a možno aj napísala na stroji) okolo roku 1970 pani Mária Šulcová pre autora seriálu Jaromíra Zamboja (viď Naše osobnosti). Materiály sa publikujú ako fotokopie pôvodných originálov.
Milý brat !
Bratsky Ťa pozdravujem. Zvedavý som ako sa máš, či si zdravý? Ja som chvalabohu zdravý. Toho času som v Srbsku, hlavnom meste Belehrade. Ako som sa sem dostal, dozvieš sa z druhej časti môjho dopisu, ktorý som poslal rodine.
Počuj bratku, do akého sveta som sa len zamiešal ! Najmenší peniaz je tu 5 pava, čo stojí jedna škatuľka zápaliek. Mincu 5 pava Ti môže ukázať tetka Lenčíčka, že aké peniaze tu existujú.
Tri deci piva stojí 15 pava. Potom Ti tu majú pivo na turecký spôsob /"boza"/, 5 pava stojí jeden veľký pohár. Je urobené z kukuričnej múky uvarenej vo vode, páleného cukru, medu, ľadu a parom ho vie ešte čo je v ňom. Belehradský sedliak ho nosí na chrbte na drúku, na ktorom má dve vedrá a vykrikuje: "Skupite boza“
Jedlo by bolo Tebe práve po chuti, keď máš rád cibuľu. Je to obľubené jedlo Srbov, vo všetkom je nahrubo cibuľa. Len nech si ju jedia ich úbohé hlúpe hlavy, ja to nechcem.
Mesto má 30.000 obyvateľov. Leží na podlhovastom kopci, takže tu nemáš ani 3-4 ulice, ktoré by boli rovné. Všetky sú do kopca a potom ten parádny flajster ! /dlažba/ Po celodennej prechádzke si po dva dni nohy necítiš od bolesti. Už som tu zodral jeden pár topánok. Príď len sem milý bratku, tu je šustrom sveta žiť ! Moje remeslo ide poslabšie. Ja odtiaľto čo najrýchlejšie odcestujem do Bukurešti, do Carihradu, odtiaľ krížom cez more do Francúzska. Pozdravujem Ťa ešte raz milý bratku aj Tvoju mamu. Len Ťa prosím, napíš mi čím rýchlejšie o dome a či je v poriadku kúpnopredajná zmluva. Či už prišla a či nemáte nejaké prekážky. Toto už len na Teba zverím, len navštevuj starú mamu.
V jednej obálke mi ju pošlite, keď bude hotová aj s dopisom.
Sbohom
Samuel Šikeť
/ na konci listu je srbská abeceda, tlačené i písané písmená - cyrilika - porovnaná s latinkou/
Bratsky Ťa pozdravujem. Zvedavý som ako sa máš, či si zdravý? Ja som chvalabohu zdravý. Toho času som v Srbsku, hlavnom meste Belehrade. Ako som sa sem dostal, dozvieš sa z druhej časti môjho dopisu, ktorý som poslal rodine.
Počuj bratku, do akého sveta som sa len zamiešal ! Najmenší peniaz je tu 5 pava, čo stojí jedna škatuľka zápaliek. Mincu 5 pava Ti môže ukázať tetka Lenčíčka, že aké peniaze tu existujú.
Tri deci piva stojí 15 pava. Potom Ti tu majú pivo na turecký spôsob /"boza"/, 5 pava stojí jeden veľký pohár. Je urobené z kukuričnej múky uvarenej vo vode, páleného cukru, medu, ľadu a parom ho vie ešte čo je v ňom. Belehradský sedliak ho nosí na chrbte na drúku, na ktorom má dve vedrá a vykrikuje: "Skupite boza“
Jedlo by bolo Tebe práve po chuti, keď máš rád cibuľu. Je to obľubené jedlo Srbov, vo všetkom je nahrubo cibuľa. Len nech si ju jedia ich úbohé hlúpe hlavy, ja to nechcem.
Mesto má 30.000 obyvateľov. Leží na podlhovastom kopci, takže tu nemáš ani 3-4 ulice, ktoré by boli rovné. Všetky sú do kopca a potom ten parádny flajster ! /dlažba/ Po celodennej prechádzke si po dva dni nohy necítiš od bolesti. Už som tu zodral jeden pár topánok. Príď len sem milý bratku, tu je šustrom sveta žiť ! Moje remeslo ide poslabšie. Ja odtiaľto čo najrýchlejšie odcestujem do Bukurešti, do Carihradu, odtiaľ krížom cez more do Francúzska. Pozdravujem Ťa ešte raz milý bratku aj Tvoju mamu. Len Ťa prosím, napíš mi čím rýchlejšie o dome a či je v poriadku kúpnopredajná zmluva. Či už prišla a či nemáte nejaké prekážky. Toto už len na Teba zverím, len navštevuj starú mamu.
V jednej obálke mi ju pošlite, keď bude hotová aj s dopisom.
Sbohom
Samuel Šikeť
/ na konci listu je srbská abeceda, tlačené i písané písmená - cyrilika - porovnaná s latinkou/
S úctou Jánovi Šikeťovi.
Belehrad. 18. júna 1888.
Belehrad. 18. júna 1888.
Originál listu strana 1 - 4
Originál listu strana 2 - 3
Preklad dopisu
p. Márie Šulcovej okolo roku 1970
p. Márie Šulcovej okolo roku 1970
 |
 |
 |
