Poznatky z prieskumu jarku
Prvý úsek od vodojemu po dolinu Majzíbeľského potoka proti toku vody
Pod vedením pána Gembeša a s pomocou mapy a GPS sme našli východiskový bod jarku pod cestou k vodojemu na Strákotke. Pokračovali sme po lúke pod Strákotkou až k novému kameňolomu, ktorý si ešte starší účastníci pamätajú. Potom sme sa trochu odchýlili od trasy kvôli veľkému blatu v Babej doline, ale na druhej strane jarku sme našli stopu. Ponad bývalé sady na Chudej sme prišli do Hamposkej doliny a dosiahli sme bod, kde asi bol žľab na premostenie Hampoského potoka. Nenechali sme si ujsť príležitosť pozrieť sa na betónové kúpalisko v Hampochu, kde bola aj studnička. Kým nebolo vybudované kúpalisko na Viničnej ceste, chodievali sa tam Pukančania kúpať. Teraz je tam už síce les, ale staré ovocné stromy pripomínajú, že tu boli ovocné sady. Stopa jarku nás doviedla na Šafranice. Tam sa dá dosť ťažko orientovať, keďže terén je sterasovaný pre bývalé pestovateľské účely. Dali sme sa zlákať na zber podbeľa, ktorý rastie na podmáčanej lúke pri ceste, odkiaľ sme odplašili muflóny. Našli sme stopu aj nad táborom. Odtiaľ pokračuje stopa po vrstevnici až k ceste na Novú Baňu, dokonca vtedy bola priekopa plná vody z topiaceho sa snehu. Prekročili sme cestu a na stráni Majzíbeľského potoka sme identifikovali možné miesto jarku, Zlámaný most, starú aj novšiu tehelňu a starú cestu na Majere.
Druhý úsek od tajchu po Štampoch
Začali sme v usadlosti pána docenta Húsku na Štampochu, v bývalej prepriahacej stanici na trase Magna Via. V budove postavenej na účely poštovej služby sa vystriedalo veľa majiteľov a činností, od pošty po sklad, krčmu, horáreň a mládežnícke centrum. Teraz čaká na obnovu v rámci agroturistiky a múzea prenosovej služby. Vyšli sme hore k tajchu, ktorý po pretrhnutí hrádze v 50.rokoch minulého storočia už má menšiu plochu, hrádza je nižšia. Pod hrádzou je bývalý mlyn, ku ktorému tiež vedie náhon. Náš jarok je viditeľný až po niekoľkých metroch, kvôli oprave hrádze a vybudovaniu cesty je stopa prerušená. Potom, ak si odmyslíme mladý porast na trase, je to príjemná prechádzka po vrstevnici až na miesto v údolí, kde bol žľab. Po chvíli sa dostávame do ďalšieho údolia, kde sa situácia dramatizuje. Porastu je oveľa viac, začínajú sa objavovať vyvrátené jedle po posledných veľkých vetroch. Nemohli sme pokračovať ďalej, museli sme sa spustiť na cestu a tam prekonať dosť ťažko potok v miestach, kde bol voľakedy žľab. Cestou sme sa dostali do miesta, kde bolo treba trasu pre jarok vysekať do skaly. Je to ukážkové miesto zachovaného jarku. Najhoršia bola posledná časť trasy. Pribúdalo vyvrátených jedlí a hlavne porastu. Keď sa priplietli šípy a černice, museli sme to vzdať a po spádnici sme sa dostali až dolu k rozvodnenej Sikenici oproti usadlosti na Štampochu.
Tretia časť jarku od Kakajky po Nadmesto proti toku
Vyzeralo to na ľahkú trasu cez Pukanec, ale nakoniec sme sa dobre zapotili. Vyrazili sme od nového, nateraz posledného domu na ulici SNP, kde na predchádzajúcej parcele je ešte zvyšok po jarku dlhý asi 3 m. U Tkaczikovcov si na jarok nepamätajú, ale vieme, že u Izraelovcov mali z jarku odrazenú vodu na polievanie záhrady, takže jarok išiel popod dom. Potom nasledoval drevený most cez cestu na Štirin kopec a ďalej išiel jarok asi 10 m ponad cestu SNP, kde bol viditeľný ešte predtým, ako tam postavili po vojne nové domy. Odtiaľ si odrážali vodu na polievanie aj Hlôškovci. Ako spomína pani učiteľka Hlôšková, kým fungoval jarok, mávali suchú pivnicu. U Ondriškovičov vraj bol jarok vykameňovaný a možno tam bola aj klenba. Teraz majú na dvore na jeho mieste šachtu. Na predchádzajúcej parcele bola postavená Hrnčiarova ľadovňa na uskladnenie piva. Trasa pokračovala cez Šuškovu záhradu a Na jarkách prechádzala na druhú stranu cesty. Pri oprave plota u Hruškovičov sa našli brvná z mosta ponad jarok do domu. Pokračovali sme až ku Štampoským, kde nám pani Štamposká potvrdila, že cez ich záhradu tiekol jarok až zo starej bane. Tiekol tiež poniže starého domu Morvayovcov. Až po Budačku sme terén sledovali z cesty, ale nie sú tam teraz viditeľné žiadne stopy. Tam mal byť žľab a jarok pokračoval smerom Nad mesto. Hoci sme skúsili ísť horou, ani tam sme žiadnu stopu nenašli. Preto sme sa vrátili a po ceste sme išli ku Dbalu a potom hore lúkou popri Benkovičovcoch. Na vrchole lúky sú viditeľné stopy, terén je však zarastený a ešte to tam treba lepšie preskúmať. Ďalej sa nedá pokračovať po trase pre ploty a porast. Preto sme vyšli po hornej ceste Nad mesto až po vrchol a cez vinice sme sa spustili až k dobre viditeľnému úseku jarku, ktorý by po vyčistení mohol byť schodný od vodojemu až po Kováčikovskú vinicu, ak si odmyslíme zopár plotov.
Časť trasy od Gruntu po vyústenie Na jarkách sme preskúmali ešte raz s pamätníkmi. Zatiaľ čo na strane naľavo v smere toku Starého jarku už obyvatelia o jarku nič nevedia, napravo si pamätajú alebo vedia z počutia, že tade jarok tiekol. Žľab bol pravdepodobne okolo posledného domu v Grunte, kde je údolie najužšie. Potom tiekol popod cestu na Prieložok ponad dom Lánich a Kokavcovcov, popod Kalmana, ktorý mal dom postavený pred starou štôlňou. Zo štôlne ešte stále vyteká voda, na ktorú chodili okolití obyvatelia, pokým nebol v Pukanci vodovod. A vraj to bola najlepšia voda v Pukanci! Lepšia ako Špitálka? Možno by stálo za to vyčistiť studničku.
Ďalej tiekla voda popod Morvayovcov na druhú stranu cesty, kde bol drevený most. Tam pokračovala cez Farbákovu a Štampoského záhradu až po dom J. Hruškovica a Na jarkách prechádzala na druhú stranu cesty.
Podľa toho, čo hovoria pamätníci, sa zdá, že keď prestala banská činnosť a s ňou potrebná prevádzka jarku až zo Štampochu, na existujúci jarok pod Chladnou napojili vodu zo štôlní Šarkander, Pauli alebo Budačka. Tú používali ľudia na polievanie záhrad ešte do vojny.
Pod vedením pána Gembeša a s pomocou mapy a GPS sme našli východiskový bod jarku pod cestou k vodojemu na Strákotke. Pokračovali sme po lúke pod Strákotkou až k novému kameňolomu, ktorý si ešte starší účastníci pamätajú. Potom sme sa trochu odchýlili od trasy kvôli veľkému blatu v Babej doline, ale na druhej strane jarku sme našli stopu. Ponad bývalé sady na Chudej sme prišli do Hamposkej doliny a dosiahli sme bod, kde asi bol žľab na premostenie Hampoského potoka. Nenechali sme si ujsť príležitosť pozrieť sa na betónové kúpalisko v Hampochu, kde bola aj studnička. Kým nebolo vybudované kúpalisko na Viničnej ceste, chodievali sa tam Pukančania kúpať. Teraz je tam už síce les, ale staré ovocné stromy pripomínajú, že tu boli ovocné sady. Stopa jarku nás doviedla na Šafranice. Tam sa dá dosť ťažko orientovať, keďže terén je sterasovaný pre bývalé pestovateľské účely. Dali sme sa zlákať na zber podbeľa, ktorý rastie na podmáčanej lúke pri ceste, odkiaľ sme odplašili muflóny. Našli sme stopu aj nad táborom. Odtiaľ pokračuje stopa po vrstevnici až k ceste na Novú Baňu, dokonca vtedy bola priekopa plná vody z topiaceho sa snehu. Prekročili sme cestu a na stráni Majzíbeľského potoka sme identifikovali možné miesto jarku, Zlámaný most, starú aj novšiu tehelňu a starú cestu na Majere.
Druhý úsek od tajchu po Štampoch
Začali sme v usadlosti pána docenta Húsku na Štampochu, v bývalej prepriahacej stanici na trase Magna Via. V budove postavenej na účely poštovej služby sa vystriedalo veľa majiteľov a činností, od pošty po sklad, krčmu, horáreň a mládežnícke centrum. Teraz čaká na obnovu v rámci agroturistiky a múzea prenosovej služby. Vyšli sme hore k tajchu, ktorý po pretrhnutí hrádze v 50.rokoch minulého storočia už má menšiu plochu, hrádza je nižšia. Pod hrádzou je bývalý mlyn, ku ktorému tiež vedie náhon. Náš jarok je viditeľný až po niekoľkých metroch, kvôli oprave hrádze a vybudovaniu cesty je stopa prerušená. Potom, ak si odmyslíme mladý porast na trase, je to príjemná prechádzka po vrstevnici až na miesto v údolí, kde bol žľab. Po chvíli sa dostávame do ďalšieho údolia, kde sa situácia dramatizuje. Porastu je oveľa viac, začínajú sa objavovať vyvrátené jedle po posledných veľkých vetroch. Nemohli sme pokračovať ďalej, museli sme sa spustiť na cestu a tam prekonať dosť ťažko potok v miestach, kde bol voľakedy žľab. Cestou sme sa dostali do miesta, kde bolo treba trasu pre jarok vysekať do skaly. Je to ukážkové miesto zachovaného jarku. Najhoršia bola posledná časť trasy. Pribúdalo vyvrátených jedlí a hlavne porastu. Keď sa priplietli šípy a černice, museli sme to vzdať a po spádnici sme sa dostali až dolu k rozvodnenej Sikenici oproti usadlosti na Štampochu.
Tretia časť jarku od Kakajky po Nadmesto proti toku
Vyzeralo to na ľahkú trasu cez Pukanec, ale nakoniec sme sa dobre zapotili. Vyrazili sme od nového, nateraz posledného domu na ulici SNP, kde na predchádzajúcej parcele je ešte zvyšok po jarku dlhý asi 3 m. U Tkaczikovcov si na jarok nepamätajú, ale vieme, že u Izraelovcov mali z jarku odrazenú vodu na polievanie záhrady, takže jarok išiel popod dom. Potom nasledoval drevený most cez cestu na Štirin kopec a ďalej išiel jarok asi 10 m ponad cestu SNP, kde bol viditeľný ešte predtým, ako tam postavili po vojne nové domy. Odtiaľ si odrážali vodu na polievanie aj Hlôškovci. Ako spomína pani učiteľka Hlôšková, kým fungoval jarok, mávali suchú pivnicu. U Ondriškovičov vraj bol jarok vykameňovaný a možno tam bola aj klenba. Teraz majú na dvore na jeho mieste šachtu. Na predchádzajúcej parcele bola postavená Hrnčiarova ľadovňa na uskladnenie piva. Trasa pokračovala cez Šuškovu záhradu a Na jarkách prechádzala na druhú stranu cesty. Pri oprave plota u Hruškovičov sa našli brvná z mosta ponad jarok do domu. Pokračovali sme až ku Štampoským, kde nám pani Štamposká potvrdila, že cez ich záhradu tiekol jarok až zo starej bane. Tiekol tiež poniže starého domu Morvayovcov. Až po Budačku sme terén sledovali z cesty, ale nie sú tam teraz viditeľné žiadne stopy. Tam mal byť žľab a jarok pokračoval smerom Nad mesto. Hoci sme skúsili ísť horou, ani tam sme žiadnu stopu nenašli. Preto sme sa vrátili a po ceste sme išli ku Dbalu a potom hore lúkou popri Benkovičovcoch. Na vrchole lúky sú viditeľné stopy, terén je však zarastený a ešte to tam treba lepšie preskúmať. Ďalej sa nedá pokračovať po trase pre ploty a porast. Preto sme vyšli po hornej ceste Nad mesto až po vrchol a cez vinice sme sa spustili až k dobre viditeľnému úseku jarku, ktorý by po vyčistení mohol byť schodný od vodojemu až po Kováčikovskú vinicu, ak si odmyslíme zopár plotov.
Časť trasy od Gruntu po vyústenie Na jarkách sme preskúmali ešte raz s pamätníkmi. Zatiaľ čo na strane naľavo v smere toku Starého jarku už obyvatelia o jarku nič nevedia, napravo si pamätajú alebo vedia z počutia, že tade jarok tiekol. Žľab bol pravdepodobne okolo posledného domu v Grunte, kde je údolie najužšie. Potom tiekol popod cestu na Prieložok ponad dom Lánich a Kokavcovcov, popod Kalmana, ktorý mal dom postavený pred starou štôlňou. Zo štôlne ešte stále vyteká voda, na ktorú chodili okolití obyvatelia, pokým nebol v Pukanci vodovod. A vraj to bola najlepšia voda v Pukanci! Lepšia ako Špitálka? Možno by stálo za to vyčistiť studničku.
Ďalej tiekla voda popod Morvayovcov na druhú stranu cesty, kde bol drevený most. Tam pokračovala cez Farbákovu a Štampoského záhradu až po dom J. Hruškovica a Na jarkách prechádzala na druhú stranu cesty.
Podľa toho, čo hovoria pamätníci, sa zdá, že keď prestala banská činnosť a s ňou potrebná prevádzka jarku až zo Štampochu, na existujúci jarok pod Chladnou napojili vodu zo štôlní Šarkander, Pauli alebo Budačka. Tú používali ľudia na polievanie záhrad ešte do vojny.
Keďže najlepšie sa sleduje terén a stopy po jarku v období vegetačného pokoja, teda od jesene do jari, podarilo sa nám aj napriek tohtoročnej dlhej zime prejsť v apríli 2013 niekoľko úsekov jarku.
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
