Preskúmaný ďalší úsek Štampoského jarku a pokračovanie v našich aktivitách
Po dlhšej prestávke sme sa nedávno vybrali na prechádzku po ďalšom úseku jarku, tentoraz na Majere. Ako východzí bod sme si zvolili zastávku autobusov pri kríži nad majerom Teplá voda. Po pár metroch v hore nad cestou sme natrafili na pozostatky jarku. Vybrali sme sa po ňom smerom k tajchu. Hoci je jarok na mnohých miestach prerušený a chodník vedľa neho, pred pár rokmi ešte zametaný, je teraz zarastený, predsa sme sa dostali až do Poliakovej doliny. Tam sme nateraz skončili, lebo pokračovanie na opačnej strane doliny nie je v tomto vegetačnom období jednoduché nájsť.
Zišli sme na cestu nad bývalou školou na Majeroch. Aby sme sa nemuseli vracať po štátnej ceste a videli aj iný svet, zišli sme dolu po ceste k „peci“. Dnes je z nej rekreačný domček, ale v minulosti to bola dôležitá súčasť tehelne, kde sa vypaľovali slávne pukanské červené škridly. Na mieste, odkiaľ brali hlinu, je teraz rybník, z „ mašinhausu“ je parádny kultúrny dom. Pán Slúka to mal dobre premyslené, celú výrobu mal zo svojho domu ako na dlani.
Pokračovali sme na tunajšie pomery po nezvyčajne rovnej širokej ceste pomedzi viac a menej upravené domy smerom na juhovýchod. Tam sa nám naskytol výborný výhľad na Bohunický Roháč pred nami a smerom na juh široká Bátovská kotlina.
Cesta nás zaviedla na Ďuricov majer, kde za penziónom možno vidieť asi najstaršie domy na Majeroch, pekný sedliacky s dlhým gánkom a oproti kamennú maštaľ a stodolu s kresanými portálmi z kameňa. Vraj v stodole je studňa , kam si Majerčania chodili na vodu.
Cestou okolo Šubovho domu sme ešte pozreli vrty, odkiaľ máme v časti Pukanca vodu a už sme boli na Teplej vode, kde si chalupári pekne opravili zopár domov. Ináč je tam všetko zarastené a pomaly chátra. Zopár stád oviec by sa tam uživilo.
Tak sme uzavreli okruh, ktorý by v budúcnosti mohol byť tiež časťou náučného chodníka.
Zatiaľ to s našim náučným chodníkom vyzerá tak, že by sme v krátkom čase chceli spriechodniť časť chodníka od vodojemu Nad mestom po Hampoch a osadiť tam tabule, na ktoré sme dostali dotáciu zo samosprávneho kraja.
Čo nás mimoriadne potešilo je fakt, že pracovníci Lesov Slovenskej republiky začali čistiť jarok smerom od tajchu, takže sa dá pohodlne prejsť popri jarku po chodníčku cez Hrnčiarovu dolinu zatiaľ len po Zadnú Botkovu dolinu a potom zísť po ceste ku prepriahacej stanici na Štampochu. Dúfame, že v krátkom čase sa im podarí spriechodniť jarok až po štátnu cestu poniže horárne na Uhliskách.
Aj touto cestou im ďakujeme a tešíme sa, že naši turisti budú mať námet na ďalší výlet!
Zišli sme na cestu nad bývalou školou na Majeroch. Aby sme sa nemuseli vracať po štátnej ceste a videli aj iný svet, zišli sme dolu po ceste k „peci“. Dnes je z nej rekreačný domček, ale v minulosti to bola dôležitá súčasť tehelne, kde sa vypaľovali slávne pukanské červené škridly. Na mieste, odkiaľ brali hlinu, je teraz rybník, z „ mašinhausu“ je parádny kultúrny dom. Pán Slúka to mal dobre premyslené, celú výrobu mal zo svojho domu ako na dlani.
Pokračovali sme na tunajšie pomery po nezvyčajne rovnej širokej ceste pomedzi viac a menej upravené domy smerom na juhovýchod. Tam sa nám naskytol výborný výhľad na Bohunický Roháč pred nami a smerom na juh široká Bátovská kotlina.
Cesta nás zaviedla na Ďuricov majer, kde za penziónom možno vidieť asi najstaršie domy na Majeroch, pekný sedliacky s dlhým gánkom a oproti kamennú maštaľ a stodolu s kresanými portálmi z kameňa. Vraj v stodole je studňa , kam si Majerčania chodili na vodu.
Cestou okolo Šubovho domu sme ešte pozreli vrty, odkiaľ máme v časti Pukanca vodu a už sme boli na Teplej vode, kde si chalupári pekne opravili zopár domov. Ináč je tam všetko zarastené a pomaly chátra. Zopár stád oviec by sa tam uživilo.
Tak sme uzavreli okruh, ktorý by v budúcnosti mohol byť tiež časťou náučného chodníka.
Zatiaľ to s našim náučným chodníkom vyzerá tak, že by sme v krátkom čase chceli spriechodniť časť chodníka od vodojemu Nad mestom po Hampoch a osadiť tam tabule, na ktoré sme dostali dotáciu zo samosprávneho kraja.
Čo nás mimoriadne potešilo je fakt, že pracovníci Lesov Slovenskej republiky začali čistiť jarok smerom od tajchu, takže sa dá pohodlne prejsť popri jarku po chodníčku cez Hrnčiarovu dolinu zatiaľ len po Zadnú Botkovu dolinu a potom zísť po ceste ku prepriahacej stanici na Štampochu. Dúfame, že v krátkom čase sa im podarí spriechodniť jarok až po štátnu cestu poniže horárne na Uhliskách.
Aj touto cestou im ďakujeme a tešíme sa, že naši turisti budú mať námet na ďalší výlet!
Ing. Želmíra Mozolová
