Zážitky z vychádzky na Štampoch zo zastávky Uhliská-rázcestie  a späť
Ing. Želmíra Mozolová
Štamposký jarok - obrázok č. 1
Štamposký jarok - obrázok č. 2
Štamposký jarok - obrázok č. 3
Štamposký jarok - obrázok č. 4
Po otvorení náučného chodníka Štamposký jarok od Pukanca po Hampoch, chceme odporučiť príjemnú prechádzku na
Štampoch. Dňa 14.8.2017 sa nám s Darinkou a Marikou podarilo prejsť posledný úsek Štampoského jarku od križovatky pod
Uhliskami po Štamposký tajch. Autobusom z Pukanca sme sa dostali po križovatku na Uhliská, kde sme vystúpili a
pokračovali po ceste smerom na Štampoch, vlastne až po zákrutu pod el. vedením /obrázok č. 1/. Pôvodná trasa jarku v týchto
miestach viedla po lúkach. To sa už nedá identifikovať pre poľnohospodárske využitie v súčasnosti.
Na zákrute pod el. vedením sme z cesty odbočili doľava a miernym svahom po asi 50 m sme prišli k ohrade obory a našli
upravený chodník, ktorý sa vinul popri jarku. Nachádzali sme sa pomerne vysoko nad cestou Banská Štiavnica - Bohunice a
keby nie hory, boli by sme v údolí videli prepriahaciu stanicu na Štampochu. Chodník nás viedol dosť hlboko do údolia. Tam
bolo treba prekonať potok, ale keďže týžden predtým pre nás chodník spriechodnili a vody bolo málo, nebol to problém.
/obrázok č. 2/ Dostali sme sa na zvážnicu. Ďalej treba ísť asi 5 m smerom dolu a potom po schodíkoch, vykopaných do zeme,
nabrať patričnú výšku na protiľahlom svahu. Tam jarok prekonával prírodnú prekážku – museli ho kopať do skaly./obrázok č.
3/ To je najkrajšia časť tejto časti trasy. Možno, že kedysi to bol tunel, teraz je to kamenný jarok. Po niekoľkých metroch sa
jarok zase otočí do údolia. Toto údolie je plytšie, treba zase prekročiť potok a pokračovať po náprotivnom svahu v približne
rovnakej výške. My sme museli prekonávať ešte zvyšky po ťažbe, ktorá tam prebiehala predtým.
Chodník nás doviedol až na lesnú cestu, ktorá bola postavená kvôli oprave hrádze tajchu. Hrádza sa v minulosti roztrhla a
zaplavila poniže ležiace Bohunice. Jarok sa dá ešte sledovať aj ďalej pod cestou až skoro po hrádzu, ale my sme išli po
ceste a o pár metrov sa pred nami ukázala pokojná hladina tajchu./obrázok č. 4/ Chvíľu sme si posedeli na popílených
stromoch na hrádzi, ktorá je najširšia zo všetkých banskoštiavnických tajchov Vyžívali sa v tichu, ktoré občas prerušil vtáčik
svojím spevom, a žblnkotom vody vynárajúcej sa ryby.V týchto miestach by sme chceli osadiť tabuľu, kde by bol znázornený
pôvodný projekt tajchu a plánujeme aj posedenie.
Dolu po lesnej ceste a prekročení štátnej cesty Banská Štiavnica- Bohunice sme sa dostali k prepriahacej stanici poštovej
cesty Magna Via, spájajúcej 5 krajín bývalej Rakúsko –Uhorskej monarchie. Jej terajší majiteľ a predseda OZ Magna Via doc.
Húska nás privítal a po zapísaní do kroniky tejto slávnej poštovej cesty sme pokračovali na križovatku cestou do Pukanca.
Prišli sme na začiatok trasy a pri troche snahy sme mohli ešte stihnúť autobus z Uhlísk do Pukanca na rázcestí. My sme
mali iný odvoz. Celá trasa aj s prestávkami nám trvala skoro 4 hodiny, dá sa to celkom pekne stihnúť v kombinácii s
autobusom.
ÚvodMapa webu