ČERVENÉ STRECHY PUKANCA - REMESLÁ V PUKANCI
Poznajú ich nielen Slováci, ale aj Američania a Rusi, jednoducho letci celého sveta. Pukanské červené strechy sú súčasťou leteckých koridorov nad Slovenskom.
Tvorcom škridiel bol Alexander Szlúka (*3.1.1860-†25.9.1905), nadaný chudobný človek, ktorý sa narodil v domčeku neďaleko Veľkej Ľajtne (Na jarkách) garbiarovi Jánovi Szlúkovi (*29.1.1828-†). Vdovec Ján sa 24.7.1853 oženil s Katarínou Benusskovou (*5.3.1827-†) a narodili sa im dve deti: syn Alexander a dcéra Anna.
Mladý Šándor sa tiež vyučil garbiarskemu remeslu, remeslo však upadalo a tak ako mnohí aj on sa musel poobzerať po novej živnosti. Szlúka bol človek pomerne podnikavý a odvážny. Na Klopačke si založil malý obchod, kde zachytil zákazníkov z hornej časti Pukanca.
Kupec chodil po meste s otvorenými očami a dostal nápad, že by sa z hliny, ktorú kopali pukanskí hrnčiari na Majerach, dala vyrobiť pálená tehla alebo škridla. V Pukanci bola krytinou domov v tých časoch slama a šindeľ, kvôli ktorým vznikali v mestečku časté požiare. Szlúka začal vyrábať škridlu najprv s pomocou jedného človeka a keď sa mu pokus vydaril, začal prevádzku rozširovať. Tak vznikla na Teplej vode - časť Majere najprv tehelňa, potom výroba škridly, neskôr pribudla píla a stavebniny.
Tehliar vyvinul aj novú polevu („gliedu“) na škridlu, čo bolo vynikajúce, pretože v zime sa sneh zo striech rýchlo zošmykol a nezaťažoval drevený krov domov. Takouto glazovanou škridlou sú ešte i dnes pokryté niektoré domy v Pukanci.
Na začiatku 20. storočia vybudoval staviteľ na pukanskom námestí dve školy: štátnu a cirkevnú (mnohí si ich pamätáme z prvých štyroch rokov školskej dochádzky).
Keď sa podnik dobre rozbehol a začal prosperovať, zastihla Šándora Szlúku náhla smrť (25.9.1905). Firmy sa ujala tehliarova vdova Mária Štamposká (*14.7.1861-†7.1.1954), s ktorou sa oženil 25.2.1886. Na ďalšom rozvoji podniku mala veľkú zásluhu ich 16-ročná talentovaná dcéra Margita, na ten čas primerane vzdelaná v administrácii a v práci so zákazníkmi.
Margita Mária Szlúková (*8.3.1890-†1976 Bratislava) sa 7.5.1910 vydala za pukanského rodáka Viliama Kevického(*10.10.1886-†17.5.1969). Podľa spomienok ich krstnej dcéry Anny Koričánskej-Graczovej mali svadbu ako z rozprávky. Viliam skončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne a po sobáši prevzal vedenie „tehielne“.
Názov „Szlúka Sándor Bakabánya“ pretrval na škridlách až do februára 1948. Kvalitu pukanských striech overilo storočie, výroba škridly však neprežila „víťazné udalosti“.
Tvorcom škridiel bol Alexander Szlúka (*3.1.1860-†25.9.1905), nadaný chudobný človek, ktorý sa narodil v domčeku neďaleko Veľkej Ľajtne (Na jarkách) garbiarovi Jánovi Szlúkovi (*29.1.1828-†). Vdovec Ján sa 24.7.1853 oženil s Katarínou Benusskovou (*5.3.1827-†) a narodili sa im dve deti: syn Alexander a dcéra Anna.
Mladý Šándor sa tiež vyučil garbiarskemu remeslu, remeslo však upadalo a tak ako mnohí aj on sa musel poobzerať po novej živnosti. Szlúka bol človek pomerne podnikavý a odvážny. Na Klopačke si založil malý obchod, kde zachytil zákazníkov z hornej časti Pukanca.
Kupec chodil po meste s otvorenými očami a dostal nápad, že by sa z hliny, ktorú kopali pukanskí hrnčiari na Majerach, dala vyrobiť pálená tehla alebo škridla. V Pukanci bola krytinou domov v tých časoch slama a šindeľ, kvôli ktorým vznikali v mestečku časté požiare. Szlúka začal vyrábať škridlu najprv s pomocou jedného človeka a keď sa mu pokus vydaril, začal prevádzku rozširovať. Tak vznikla na Teplej vode - časť Majere najprv tehelňa, potom výroba škridly, neskôr pribudla píla a stavebniny.
Tehliar vyvinul aj novú polevu („gliedu“) na škridlu, čo bolo vynikajúce, pretože v zime sa sneh zo striech rýchlo zošmykol a nezaťažoval drevený krov domov. Takouto glazovanou škridlou sú ešte i dnes pokryté niektoré domy v Pukanci.
Na začiatku 20. storočia vybudoval staviteľ na pukanskom námestí dve školy: štátnu a cirkevnú (mnohí si ich pamätáme z prvých štyroch rokov školskej dochádzky).
Keď sa podnik dobre rozbehol a začal prosperovať, zastihla Šándora Szlúku náhla smrť (25.9.1905). Firmy sa ujala tehliarova vdova Mária Štamposká (*14.7.1861-†7.1.1954), s ktorou sa oženil 25.2.1886. Na ďalšom rozvoji podniku mala veľkú zásluhu ich 16-ročná talentovaná dcéra Margita, na ten čas primerane vzdelaná v administrácii a v práci so zákazníkmi.
Margita Mária Szlúková (*8.3.1890-†1976 Bratislava) sa 7.5.1910 vydala za pukanského rodáka Viliama Kevického(*10.10.1886-†17.5.1969). Podľa spomienok ich krstnej dcéry Anny Koričánskej-Graczovej mali svadbu ako z rozprávky. Viliam skončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne a po sobáši prevzal vedenie „tehielne“.
Názov „Szlúka Sándor Bakabánya“ pretrval na škridlách až do februára 1948. Kvalitu pukanských striech overilo storočie, výroba škridly však neprežila „víťazné udalosti“.
Mgr. Ľudmila Ponická
 |
 |
 |
 |
 |
Rodokmeň Szlúka
Martinus Szlúka (*- †) cerdo, sobáš s Susanna Lenor (*- †)
deti:
Joannes Szlúka (*29..1.1828 - †) 25r. viduus cerdo, sobáš 24.7.1853 s Catharina Benusska, (*5.3.1827- †) 26r. č.d. 157
(rodičov: Samuel Benyusska, (*1797- †) 26r. textor, sobáš 2.2.1823 s Susanna Kottman (*- †) 24r.
(rodičov: Michal Kottman (*- †) Vidiná Neograd sobáš s Anna N (*-† zomr.)
(rodičov: Martinus Benyusska, (*- †) sobáš s Juditha Michalovics)
deti:
KR: Paul Mazur consorte Anna Hlôska
Anna Szlúka (*15.1.1868 - †) č.d 185, č.p. 1308
Alexander Szlúka (*3.1.1860 - †) tehliar, sobáš 25.2.1886 s Mária Štamposká (*14.7.1861 - †7.1.1954)
deti:
Margit Mária Szlúka (*8.3.1890 - †1976 Blava) sobáš s Viliam Kevický (*14.10.1886 - †17.5.1969 Blava) 83r.tehliar
skončil poľnohospodársku akadémiu v Debrecíne
(krstné deti: Rosenbergové z Uhlísk a Fizélyové z Levíc)
Slovníček:
Mená v rodokmeni sú podľa ecav. matrík Pukanec - Štátny archív Nitra
cerdo - jednoduchý garbiar
textor - tkáč
viduus - vdovec
Nográd - Novohrad
textor - tkáč
viduus - vdovec
Nográd - Novohrad
