NA DUŠIČKY - PAMIATKA ZOSNULÝCH
Zaspomínajme si 2.novembra 2014 na našich blízkych, ale netradične aj na vojakov, ktorí zomreli v Pukanci počas bojov v druhej svetovej vojne. Zároveň máme  aj v našom Múzeu mestečka Pukanec výstavu  a dokumenty Pukančanov  na tieto kruté časy, najmä spred 70 rokov, keď sa front  v rokoch 1944-45 „zasekol“ na niekoľko mesiacov  a civilní obyvatelia aj vojaci zomierali, ale nemohli byť pochovávaní  na cintoríne, ako hovorí zákon.
Kvôli neustálemu niekoľkomesačnému ostreľovaniu Pukanca a okolia bolo veľmi veľa zomrelých či už prirodzenou alebo násilnou smrťou, pochovaných na rôznych miestach Pukanca a okolia. Tak napríklad na pozemku rímsko-katolíckého kostola sú udržiavané hroby Jána Očovského, Elenky Zambojovej, Jána Škarbu, Michala Rudinského, Tekly Hargašovej a Jána Moravíka.
Hrob Jána Križana, Foto: dr. Ladislav Kováčik
Pán Lackovský, ktorý sa ukrýval pred ostreľovaním Pukanca v pivnici kostola s inými ľuďmi, v úkryte už nevydržal, chcel navštíviť počas zdanlivého pokoja kamarátov, a to sa mu stalo osudným. Našla si ho smrtiaca guľka.
Aj pri evanjelickom kostole museli byť tiež už zo spomenutých dôvodov pochovaní Michal Borovička, Ľudmila Kunicová, rod. Brnáková - zastrelená sovietskym vojakom, Zuzana Šikeťová, rod. Lukáčová,  Ján Štamposký - zabitý mínou na vlastnom dvore. Tieto hroby sú v súčasnosti neoznačené, splynuli s okolitým terénom (nie je nám známe, že by  ich telá boli prenesené na cintorín).
Dodnes je vzorne udržiavaný hrob Jána Križana, ktorý bol pochovaný na lúke súkromného pozemku, čo je zdokumentované priloženou fotografiou.
Na súkromných pozemkoch bolo v rokoch 1944-45 pochovaných viac Pukančanov, napríklad Zuzana Bázliková, rod. Styková  v Závoze, ale po prechode frontu mnohých  previezli na cintorín.
Pokiaľ ide o vojakov sovietskej armády, tak ich v bojoch o Pukanec a okolie zahynulo približne 78. Červená armáda ich pochovávala rôzne: Na cintoríne 17 osôb, na Čiernom blate 2, pri meštianskej škole 17, povyše meštianskej školy 12, pri rímsko-katolíckom kostole 15, na Starej bani 4, na Gágri 2, na Rumlovke 2, v Krátkom potoku 1, na Madáčke 1, na Majeroch 2, na Uhliskách 3.
Rumunských vojakov zahynulo v Pukanci 8 a boli pochovaní v cípe trávnika nad knižnicou a neskôr boli prevezení na cintorín.
Exhumácie všetkých  vojakov boli vykonané 20.-23. februára 1946 a prevezené  na cintorín Červenej armády do Štúrova. Pri exhumáciách bol prítomný aj pukanský hrobár Tošal.
Orientačné číslo zomrelých nemeckých vojakov je 36. Je možné, že ich zahynulo aj viac, ale nemecká armáda si väčšinou hneď svojich mŕtvych odvážala na cintorín do Banskej Štiavnice. Ich dočasné hroby boli: na starom cintoríne 12, na Gágorských lúkach 3, na Rumľovke 1, na Sľúkovej bráne 2, na Drahách 7, v Majzíbelskej záhrade 1, na Šafraniciach 1, na Krížnom buku 1, v Agraši 1, v Chripľavej 1, na Pieskoch 1 uvedený ako neznámy, na Maľovanej pažiti 1, na Madáčke 1, v Hampochu 1, pod Štírym kopcom 1.
Či do evidovaného počtu patril aj nemecký vojak s prestrelenou hlavou, ktorého na Kukliškách vykopal a znova potom pochoval Vlado Ciglan s kamarátmi sa už asi nedozvieme, pretože toto tajomstvo si vzal pred piatimi rokmi do hrobu on sám a potomkovia nevedia nič o nájdenej identifikačnej známke a o dokladoch vojaka.
Ďalšie informácie o údajne vhodenom nemeckom vojakovi do studne, ktorá bola potom zasypaná pri nemenovanom dome,  nikto hodnoverne nepotvrdil, taktiež nevieme, odkiaľ pán Klobučník naháňal nemeckého vojaka až do Mrnčalova a ako sa to skončilo...........
Za Spoločnosť
dr. Ladislav Kováčik

Foto: dr. Ladislav Kováčik

ÚvodMapa webu