Kto by sa nechcel pozrieť, ako to vyzeralo v Pukanci v roku 1869. Vtedy bol Pukanec ešte mestom, ale už viac remeselníckym než banským, s niektorými budovami, ktoré sa dodnes už nezachovali, s námestím, ktoré ho odlišuje od okolitých dedín a s hlavnými ulicami, kde sa od tej doby len máločo zmenilo. Vtedajšie mesto malo 575 domov a ulice mali zvykové názvy bez tabúľ, ako Grunt, Mrnčalov, Červená cesta, Závoz, Sľúkova brána, Malá i Veľká Lajtňa, Priesadiská, Gágor, Čierne blato a ďalšie. Kúzelné názvy! Mali by sme sa k nim postupne vrátiť.
V levickom štátnom archíve sa zázrakom zachoval celý komplet hárkov zo sčítania obyvateľstva v Pukanci v roku 1869. Toto bolo prvé moderné sčítanie obyvateľov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sčítanie sa bude ďalej vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, podľa medzinárodne dohodnutých zásad. Tak je to v podstate až dodnes.
Z predchádzajúcich čias sa nám zachovalo tiež niekoľko údajov. Prvý je z roku 1542, kde sa uvádza, že tu bolo 180 domov, v ktorých žilo 224 rodín a asi 2000 obyvateľov. To je doba, keď bol Pukanec už dvesto rokov kráľovským mestom a keď sa súčasne začína tlak Turkov na južné Slovensko. V tom čase už mal Pukanec opevnenia a mestské hradby, ktoré tak stoja 425 rokov.
Ďalší údaj je datovaný rokom 1715, keď sa skončila éra devastujúcich tureckých vpádov i protihabsburských povstaní ako aj niekoľkých morových rán a počet obyvateľov klesol podľa niektorých zmienok na polovicu, podľa iných na štvrtinu. Vtedy tu žilo už len 102 rodín, z toho 98 meštianskych a 4 zemianske a počet obyvateľov poklesol na 696. Okrem nesmierneho utrpenia ľudí to bol aj smrteľný úder banskému podnikaniu. Nemeckí kolonisti a investori sa v strachu odsťahovali. Tí, čo zostali vykazovali čím ďalej tým väčšie straty. Pukanské baníctvo postupne ťažilo stále menej rudy až do roku 1891, keď boli odovzdané posledné tri centy koncentrátu. Aj napriek tomu baníctvo dávalo prácu značnej časti dospelých obyvateľov Pukanca. Podľa údajov z roku 1772 tu bolo zamestnaných 225 baníkov, 35 uhliarov, 196 remeselníkov, 41 sluhov, 53 slúžok, 25 úradníkov. Okrem toho sa spomína 83 žiakov a 43 žiačok v škole. To všetko z celkového počtu 2156 obyvateľov.
Rok 1848 je prvý v rade sčítaní obyvateľstva, ktoré tvoria súvislý rad až do dnešných dní. V tomto roku sa uvádza 2296 obyvateľov a 323 domov s priemerným počtom sedem ľudí na jeden dom. Tento údaj je vrátane Uhlísk, a to až do roku 1961. Prvá zmienka o Uhliskách ako obci je až z roku 1657. Ale už predtým tu bola komunita uhliarov, ktorí podľa správy z roku 1554 dodávali uhlie levickému hradu. Administratívne sa obec oddelila od Pukanca v roku 1952. Dnes má len 213 obyvateľov.
Podľa dostupných údajov môžeme vyplniť tabuľku, ktorá ukazuje vývoj počtu obyvateľov Pukanca od roku 1542 až do roku 2011:
V levickom štátnom archíve sa zázrakom zachoval celý komplet hárkov zo sčítania obyvateľstva v Pukanci v roku 1869. Toto bolo prvé moderné sčítanie obyvateľov na našom území. Zákon o sčítaní ľudu z 29. marca 1869 určil, že sčítanie sa bude ďalej vykonávať vždy k 31. decembru v rokoch končiacich nulou, podľa medzinárodne dohodnutých zásad. Tak je to v podstate až dodnes.
Z predchádzajúcich čias sa nám zachovalo tiež niekoľko údajov. Prvý je z roku 1542, kde sa uvádza, že tu bolo 180 domov, v ktorých žilo 224 rodín a asi 2000 obyvateľov. To je doba, keď bol Pukanec už dvesto rokov kráľovským mestom a keď sa súčasne začína tlak Turkov na južné Slovensko. V tom čase už mal Pukanec opevnenia a mestské hradby, ktoré tak stoja 425 rokov.
Ďalší údaj je datovaný rokom 1715, keď sa skončila éra devastujúcich tureckých vpádov i protihabsburských povstaní ako aj niekoľkých morových rán a počet obyvateľov klesol podľa niektorých zmienok na polovicu, podľa iných na štvrtinu. Vtedy tu žilo už len 102 rodín, z toho 98 meštianskych a 4 zemianske a počet obyvateľov poklesol na 696. Okrem nesmierneho utrpenia ľudí to bol aj smrteľný úder banskému podnikaniu. Nemeckí kolonisti a investori sa v strachu odsťahovali. Tí, čo zostali vykazovali čím ďalej tým väčšie straty. Pukanské baníctvo postupne ťažilo stále menej rudy až do roku 1891, keď boli odovzdané posledné tri centy koncentrátu. Aj napriek tomu baníctvo dávalo prácu značnej časti dospelých obyvateľov Pukanca. Podľa údajov z roku 1772 tu bolo zamestnaných 225 baníkov, 35 uhliarov, 196 remeselníkov, 41 sluhov, 53 slúžok, 25 úradníkov. Okrem toho sa spomína 83 žiakov a 43 žiačok v škole. To všetko z celkového počtu 2156 obyvateľov.
Rok 1848 je prvý v rade sčítaní obyvateľstva, ktoré tvoria súvislý rad až do dnešných dní. V tomto roku sa uvádza 2296 obyvateľov a 323 domov s priemerným počtom sedem ľudí na jeden dom. Tento údaj je vrátane Uhlísk, a to až do roku 1961. Prvá zmienka o Uhliskách ako obci je až z roku 1657. Ale už predtým tu bola komunita uhliarov, ktorí podľa správy z roku 1554 dodávali uhlie levickému hradu. Administratívne sa obec oddelila od Pukanca v roku 1952. Dnes má len 213 obyvateľov.
Podľa dostupných údajov môžeme vyplniť tabuľku, ktorá ukazuje vývoj počtu obyvateľov Pukanca od roku 1542 až do roku 2011:
PUKANEC V ROKU 1869
| Rok | 1542 | 1715 | 1772 | 1848 | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1940 | 1948 | 1961 | 1970 | 1980 | 2011 |
| Obyvateľov | 2000 | 696 | 2156 | 2296 | 3207 | 3322 | 3186 | 3317 | 3334 | 3123 | 3037 | 3116 | 3159 | 2558 | 2362 | 2290 | 1990 |
| bez Uhlísk | 665 |
Vidíme, že štatistika dobre vypovedá o histórii aj o vývoji ekonomickej situácie. Počet obyvateľov od roku 1715 za 55 rokov mierovej obnovy do roku 1772 vzrástol na trojnásobok a za sto rokov potom do roku 1869 o ďalšiu tisícku, keď presiahol počet obyvateľov tri tisíce. Na tejto úrovni sa držal až do roku 1952, keď odpadli Uhliská, čo sa prejavilo pri sčítaní v roku 1961. Odvtedy sa prejavuje stály pokles v dôsledku nižšej pôrodnosti a tiež presunu ľudí do miest, ktorý za posledných 50 rokov presiahol 550 obyvateľov. Počet stálych obyvateľov asi bude ďalej klesať.
Pozrime sa na rok 1869, ku ktorému máme detailné podklady. V tomto roku mal Pukanec prvýkrát viac ako tritisíc obyvateľov (3207). Za predchádzajúcich 20 rokov stúpol ich počet o neuveriteľných 40 percent. Určite to môžeme prisúdiť pozitívnemu vplyvu všeobecnej konsolidácie habsburského štátu ako konštitučnej monarchie v roku 1848 a oslobodeniu roľníkov spod poddanstva v roku 1861, teda politickým a systémovým zmenám. Vývoj od roku 1961 svedčí o mierne klesajúcej tendencii ekonomickej využiteľnosti pukanskej lokality v rastúcej konkurencii globalizovanej ekonomiky. Inými slovami povedané - Pukanec je schopný na pozadí rastu životnej úrovne svojej doby uživiť stále klesajúci počet ľudí. Preto mladí odchádzajú z domova do spádových priemyselných, obchodných a administratívnych centier doma i v zahraničí. Ale to sa týka celého Slovenska už 150 rokov, hoci po zriadení samostatného štátu 1993 sa tento proces urýchlil.
Z podkladov sčítania obyvateľstva v roku 1869 môžeme vidieť počet obyvateľov, zastúpenie náboženských vyznaní, rodinný stav, domovskú príslušnosť a gramotnosť obyvateľstva.
Pozrime sa na rok 1869, ku ktorému máme detailné podklady. V tomto roku mal Pukanec prvýkrát viac ako tritisíc obyvateľov (3207). Za predchádzajúcich 20 rokov stúpol ich počet o neuveriteľných 40 percent. Určite to môžeme prisúdiť pozitívnemu vplyvu všeobecnej konsolidácie habsburského štátu ako konštitučnej monarchie v roku 1848 a oslobodeniu roľníkov spod poddanstva v roku 1861, teda politickým a systémovým zmenám. Vývoj od roku 1961 svedčí o mierne klesajúcej tendencii ekonomickej využiteľnosti pukanskej lokality v rastúcej konkurencii globalizovanej ekonomiky. Inými slovami povedané - Pukanec je schopný na pozadí rastu životnej úrovne svojej doby uživiť stále klesajúci počet ľudí. Preto mladí odchádzajú z domova do spádových priemyselných, obchodných a administratívnych centier doma i v zahraničí. Ale to sa týka celého Slovenska už 150 rokov, hoci po zriadení samostatného štátu 1993 sa tento proces urýchlil.
Z podkladov sčítania obyvateľstva v roku 1869 môžeme vidieť počet obyvateľov, zastúpenie náboženských vyznaní, rodinný stav, domovskú príslušnosť a gramotnosť obyvateľstva.
| Obyvateľstvo | celkom | v tom evav. | rkat. | židia | ostatný |
| Uhliská | 629 | 41 | 588 | 0 | 0 |
| Pukanec | 2578 | 1700 | 862 | 15 | 1 |
| Pukanec spolu | 3207 | 1741 | 1450 | 15 | 1 |
V celkovom počte obyvateľov Pukanca samého bolo 66 % evanjelikov a 33,4 % katolíkov, ostatok židia a reformovaní. Naproti tomu v Uhliskách bolo až 93,5 % katolíkov, čo potom znížilo celkový pomer v Pukanci spolu síce ešte v prospech evanjelikov, ale vyrovnanejšie: 54,3 % ku 45,2 %. Dnes sa tento ukazovateľ nesleduje, ale všeobecne môžeme pozorovať prevahu katolíkov a trend sekularizácie.
| Zastúpenie mužov a žien: | celkom, v tom | muži | ženy |
| Uhliská | 629 | 298 | 331 |
| Pukanec | 2578 | 1220 | 1358 |
| Pukanec spolu | 3207 | 1518 | 1689 |
Pomer mužov a žien bol vo všetkých komponentoch percentuálne zhruba rovnaký (47,3 : 52,7) a na desať mužov pripadalo 11,2 žien.
| Prehľad počtu mužov podľa vekových kategórí: | |||||||||
| Vek | 1-10 | 11-20 | 21-30 | 31-40 | 41-50 | 51-60 | 61-70 | 71-80 | 81 |
| Počet | 354 | 298 | 237 | 217 | 191 | 141 | 65 | 21 | 1 |
| Pokles % | 100 | -16 | -20 | -8 | -11 | -26 | -53 | -67 | - |
| Prežilo v % | 100 | 84,2 | 66,9 | 61,3 | 54,0 | 39,8 | 18,4 | 5,9 | 0,3 |
| Rodný stav | muži | ženy | ||||||
| slobodný | ženatí | vdovci | rozvedení | slobodné | vydaté | vdovy | rozvedené | |
| Uhliská | 273 | 124 | 10 | 1 | 176 | 127 | 24 | 0 |
| Pukanec | 530 | 542 | 31 | 7 | 644 | 536 | 175 | 7 |
| Pukanec spolu | 803 | 666 | 41 | 8 | 820 | 663 | 199 | 7 |
Prekvapil vysoký nesúlad slobodných mužov . Zatiaľ čo v Uhliskách bol ich podiel 67 %, v Pukanci to bolo len 47,7 %. Ženatých v dôsledku toho bolo v Uhliskách len 30,4 % mužov, zatiaľ čo v Pukanci skoro toľko čo slobodných - 48,8%. Že by do Uhlísk ženy nechceli? No, žena uhliara nemala asi na ružiach ustlané.
Vydatých žien bolo v Uhliskách 127, teda 38,8% z celkového počtu uhliských žien, čo súladí s počtom ženatých mužov - 124. Zato slobodných žien bolo len 176, teda skoro o stovku menej ako slobodných mužov, ktorých bolo 273. Aj v Pukanci bol pomer vydatých žien a ženatých mužov vyrovnaný, ale počet slobodných žien bol tiež vysoký, aj keď percentuálne nižší ako v Uhliskách. Je to tak preto, že v počte slobodných sú zahrnuté aj deti.
Klasický nesúlad sa prejavuje u vdovcov a vdov. Zatiaľ čo pomer vdov k vydatým ženám bol v Uhliskách 19 %, v Pukanci to bolo skoro 33%. Ešte väčší bol nepomer medzi vdovcami a vdovami. V Uhliskách bolo 10 vdovcov na 24 vdov (1 : 2,4), ale v Pukanci 31 vdovcov až na 175 vdov (1 : 5,7). Výber vdov bol nepomerne väčší pre vdovcov v Pukanci.
Sčítanie potrebovalo rozlíšiť medzi domácimi a cudzími, ktorí sa tu nachádzali v tom čase. V Uhliskách bol tento pomer 210 domácich mužov k 48 prechodným, čo je skoro 23%. Ženy s prechodným pobytom sa tu nenachádzali. V Pukanci bolo prechodne 38 mužov, ale až 66 žien. Tento stav odráža vyššie pracovné príležitosti práce v lese pre mužov v Uhliskách a pre ženy v Pukanci ako služobné v domácnostiach.
Vydatých žien bolo v Uhliskách 127, teda 38,8% z celkového počtu uhliských žien, čo súladí s počtom ženatých mužov - 124. Zato slobodných žien bolo len 176, teda skoro o stovku menej ako slobodných mužov, ktorých bolo 273. Aj v Pukanci bol pomer vydatých žien a ženatých mužov vyrovnaný, ale počet slobodných žien bol tiež vysoký, aj keď percentuálne nižší ako v Uhliskách. Je to tak preto, že v počte slobodných sú zahrnuté aj deti.
Klasický nesúlad sa prejavuje u vdovcov a vdov. Zatiaľ čo pomer vdov k vydatým ženám bol v Uhliskách 19 %, v Pukanci to bolo skoro 33%. Ešte väčší bol nepomer medzi vdovcami a vdovami. V Uhliskách bolo 10 vdovcov na 24 vdov (1 : 2,4), ale v Pukanci 31 vdovcov až na 175 vdov (1 : 5,7). Výber vdov bol nepomerne väčší pre vdovcov v Pukanci.
Sčítanie potrebovalo rozlíšiť medzi domácimi a cudzími, ktorí sa tu nachádzali v tom čase. V Uhliskách bol tento pomer 210 domácich mužov k 48 prechodným, čo je skoro 23%. Ženy s prechodným pobytom sa tu nenachádzali. V Pukanci bolo prechodne 38 mužov, ale až 66 žien. Tento stav odráža vyššie pracovné príležitosti práce v lese pre mužov v Uhliskách a pre ženy v Pukanci ako služobné v domácnostiach.
| Gramotnosť: | vedeli len čítať | čítať a písať | nevedeli čítať a písať | |||
| muži | ženy | muži | ženy | muži | ženy | |
| Uhliská | 49 | 104 | 98 | 65 | 154 | 167 |
| Pukanec | 114 | 322 | 764 | 623 | 339 | 408 |
| Pukanec spolu | 163 | 426 | 862 | 688 | 493 | 575 |
Ako vidíme, gramotnosť sa hodnotila v dvoch kategóriách. Len čítať vedelo na Uhliskách 24 % obyvateľov. Čítať i písať vedelo 25,5 %, spolu skoro polovica Uhlišťanov, čo nie je na tú dobu zlý výsledok. Z toho len čítať vedelo 16 % mužov a 31 % žien a čítať i písať 32,6 % mužov a 19,3 % žien, takže gramotnosť oboch pohlaví bola skoro vyrovnaná (48,9% : 50,3%).
V Pukanci samom len čítať vedelo 17 % a čítať i písať 54 % obyvateľov. Z toho mužov len čítať 9,4% a žien 23,8 %. Čítať i písať vedelo 62,8 % mužov a 46 % žien. Celková gramotnosť bola vysoká - 71 %, u mužov 72,2 a u žien 69,8, teda veľmi vyrovnaná. K tomu prispieval hlavne vysoký podiel evanjelického obyvateľstva , ktoré bolo tradične majetnejšie a vzdelanejšie.
V medzinárodnom porovnaní uvedieme, že v Rusku ešte v roku 1897 len čítať vedelo 21 % (mužov 30%, žien len 13%, podľa ruskej štatistiky ľudia nemuseli vedieť písať). Napríklad v Nemecku, Anglicku, Francúzsku, v škandinávskych krajinách bolo tiež v tejto dobe gramotných medzi povolancami do armády len 38,3 %. Tak vidíme celkom objektívne, že gramotnosť a aj všeobecná vzdelanosť našich predkov bola na vynikajúcej úrovni. Bolo to dané mestským postavením Pukanca, veľkou rôznorodosťou povolaní a remesiel jeho obyvateľov, ktoré nútili učiť sa a vzdelávať sa, poznávať nové výrobné technológie, chápať technologické a ekonomické súvislosti svojej práce.
Ešte jeden údaj možno vyčítať z materiálov, hoci podklad nie je úplný. Ide o prehľad mužov a žien roztriedených podľa veku. Bohužiaľ časť prehľadu ženských vekových skupín je odtrhnutá, ale napriek tomu bude možné niečo použiť. Ľudia v tej dobe nežili tak dlho ako dnes. Rodilo sa však viac detí a viac ich aj umieralo. Napriek tomu boli prírastky obyvateľov veľké a občianske spoločenstvá boli mladé.
Z údajov vidíme, že priemerný vek pukanských mužov bol v tom roku len necelých 28 rokov, u žien to bolo ešte menej. Najviac umierali deti do jedného roka. Vidíme to z poklesu počtu detí medzi prvým a druhým rokom, keď u mužského pohlavia je pokles až 35 % a u ženského 29 %. V ďalších rokoch a vekových skupinách sa potom počty jednotlivých ročníkov vyvíjajú podľa zákonitostí a náhod, ktoré detailne nepoznáme, ale vždy s poklesom v dôsledku rastu úmrtí s vekom.
Jasnejšie sa tento vývoj prejaví, keď jednotlivé ročníky sčítame do desaťročných vekových kategórií. Rýchly bol úbytok počtu dožití v prvých dvoch kategóriách do dvadsiateho prvého roku veku (-36%), potom sa proces umierania spomalil až do veku päťdesiatjeden rokov (19%), kedy začal ďalší rýchly pokles v ďalších dvoch kategóriách o -26% a dokonca o -53% a sedemdesiatku prežilo len slabých 6 % z počtu prvej kategórie. Vidíme to z nasledujúcej tabuľky:
V Pukanci samom len čítať vedelo 17 % a čítať i písať 54 % obyvateľov. Z toho mužov len čítať 9,4% a žien 23,8 %. Čítať i písať vedelo 62,8 % mužov a 46 % žien. Celková gramotnosť bola vysoká - 71 %, u mužov 72,2 a u žien 69,8, teda veľmi vyrovnaná. K tomu prispieval hlavne vysoký podiel evanjelického obyvateľstva , ktoré bolo tradične majetnejšie a vzdelanejšie.
V medzinárodnom porovnaní uvedieme, že v Rusku ešte v roku 1897 len čítať vedelo 21 % (mužov 30%, žien len 13%, podľa ruskej štatistiky ľudia nemuseli vedieť písať). Napríklad v Nemecku, Anglicku, Francúzsku, v škandinávskych krajinách bolo tiež v tejto dobe gramotných medzi povolancami do armády len 38,3 %. Tak vidíme celkom objektívne, že gramotnosť a aj všeobecná vzdelanosť našich predkov bola na vynikajúcej úrovni. Bolo to dané mestským postavením Pukanca, veľkou rôznorodosťou povolaní a remesiel jeho obyvateľov, ktoré nútili učiť sa a vzdelávať sa, poznávať nové výrobné technológie, chápať technologické a ekonomické súvislosti svojej práce.
Ešte jeden údaj možno vyčítať z materiálov, hoci podklad nie je úplný. Ide o prehľad mužov a žien roztriedených podľa veku. Bohužiaľ časť prehľadu ženských vekových skupín je odtrhnutá, ale napriek tomu bude možné niečo použiť. Ľudia v tej dobe nežili tak dlho ako dnes. Rodilo sa však viac detí a viac ich aj umieralo. Napriek tomu boli prírastky obyvateľov veľké a občianske spoločenstvá boli mladé.
Z údajov vidíme, že priemerný vek pukanských mužov bol v tom roku len necelých 28 rokov, u žien to bolo ešte menej. Najviac umierali deti do jedného roka. Vidíme to z poklesu počtu detí medzi prvým a druhým rokom, keď u mužského pohlavia je pokles až 35 % a u ženského 29 %. V ďalších rokoch a vekových skupinách sa potom počty jednotlivých ročníkov vyvíjajú podľa zákonitostí a náhod, ktoré detailne nepoznáme, ale vždy s poklesom v dôsledku rastu úmrtí s vekom.
Jasnejšie sa tento vývoj prejaví, keď jednotlivé ročníky sčítame do desaťročných vekových kategórií. Rýchly bol úbytok počtu dožití v prvých dvoch kategóriách do dvadsiateho prvého roku veku (-36%), potom sa proces umierania spomalil až do veku päťdesiatjeden rokov (19%), kedy začal ďalší rýchly pokles v ďalších dvoch kategóriách o -26% a dokonca o -53% a sedemdesiatku prežilo len slabých 6 % z počtu prvej kategórie. Vidíme to z nasledujúcej tabuľky:
Dievčat sa rodilo o niečo viac, tak ako aj dnes, aj vyššieho veku sa ich dožívalo viac. Potvrdzuje to nielen vyšší počet vdov ako vdovcov a v našom prípade aj vyšší počet prežitia osemdesiatky, veku 80 - 83 rokov sa dožilo deväť žien proti jednému mužovi. Dnes je výskyt viac ako osemdesiatročných neporovnateľne vyšší. Podľa sčítania z roku 2011 bolo mužov po osemdesiatke 14 a po deväťdesiatke dvaja, počet žien po osemdesiatke až 39 a po deväťdesiatke až desať. Pokles prežití je plynulejší a viac roztiahnutý do šírky, až do sto rokov.
Ľudí sa rodí menej, ale aj ich menej umiera. Spôsobila to revolúcia v bývaní, hygiene, v dostatku potravín, lekárskej starostlivosti, sociálnom systéme a telesnej kultúre, ktorá prišla k nám po roku 1945 v dôsledku mohutnej vlny globalizácie, a to aj napriek politickej izolácii do roku 1989. Po ňom sa tento proces ešte zrýchlil, ale nepriniesol potrebný rast počtu obyvateľov Slovenska.
To je správa o našich predkoch spred stopäťdesiatich rokov, vypracovaná na základe analýzy podkladov sčítania obyvateľov Pukanca v roku 1869 zo štátneho archívu v Leviciach.
Ing. Ladislav Maľa, 2016
Ľudí sa rodí menej, ale aj ich menej umiera. Spôsobila to revolúcia v bývaní, hygiene, v dostatku potravín, lekárskej starostlivosti, sociálnom systéme a telesnej kultúre, ktorá prišla k nám po roku 1945 v dôsledku mohutnej vlny globalizácie, a to aj napriek politickej izolácii do roku 1989. Po ňom sa tento proces ešte zrýchlil, ale nepriniesol potrebný rast počtu obyvateľov Slovenska.
To je správa o našich predkoch spred stopäťdesiatich rokov, vypracovaná na základe analýzy podkladov sčítania obyvateľov Pukanca v roku 1869 zo štátneho archívu v Leviciach.
Ing. Ladislav Maľa, 2016
