Vážení funkcionári, milí rodáci a „novopukančania“!
(Tým myslím obyvateľov Pukanca, ktorí tu nemajú svoje korene, ale sa prisťahovali sem za prácou, partnerom, alebo jednoducho preto, že ich naše mestečko a jeho okolie očarilo.)
Uplynulo vyše 940 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci Pukanec. Môžeme ju teda považovať za obec s bohatou históriou. Myslím si, že je ale aj potrebné usilovať o zachovanie všetkých jej historických pamiatok, pretože - ak to takto pôjde ďalej s búracími prácami, v krátkom čase v tejto našej krásnej, malebnej obci, ktorá sa honosila titulom slobodného kráľovského, mesta, nezostanú pre ďalšie generácie skoro žiadne historické pamiatky.
Predstavujem si, že prehliadka nášho mestečka Pukanec by sa mohla začať napríklad pri soche Svätého Jána Nepomuckého (alebo „Janka Nepomuka“, ako sme ju volali) . Tam by bolo treba postaviť stojan na ktorom by bol materiál „Sprievodca po Pukanci“, v ktorom by sa návštevníci dočítali, čo všetko sme zbúrali, s názornými ukážkami pôvodných pamiatok na historických fotografiách:
Dočítali by sa, že
- uličkou za vami vľavo bol veľký drevársky podnik
- v blízkosti podniku už nenájdete mestské kúpele a zmizla aj Špitálka, čo bol banský minerálny prameň (obr. ?)
- uličkou vpravo si môžete pozrieť časť opevnenia, teda časť mestských hradieb , z r. 1578, ktoré voľakedy chránili naše mestečko,
- pred vami bola v minulosti „Vstupná brána“ do nášho Pukanca, viď obr. č. 1, ktorá stála až do r. 1899
- (prejdite cca 100 m - na ľavej strane) je tu teraz obchod Starý zdroj - na obrázku č. 2 však vidíte barokový dom Ciglanov, ktorý pôvodne slúžil aj ako budova strážnice pri Dolnej mestskej bráne a zbúraný bol r. 1969 (ja sa naň ešte pamätám).
- vpravo - budova pošty a smerom hore na tomto priestranstve bol zbúraný veľký dom, v ktorom o. i. bola aj pekáreň pána Krumpa - obr. č. 3
- napravo odtiaľ sme nedávno zbúrali vyše 90 ročnú „Požiarnu zbrojnicu“ obr.č.4.
(Verím, že sa tak nestane, a tak si dovolím napísať niekoľko myšlienok - poznámok navyše z dôvodu, že práve prebieha diskusia o jej ďalšej existencii alebo zbúraní.)
Táto novšia zbrojnica bola postavená za socializmu na mieste, kde stála pôvodná drevená budova, ku ktorej neskôr pristavili aj vežu na sušenie požiarnických hadíc. Jedna veľmi zaujímavá budova s ešte zaujímavejšou históriou, a zároveň pýcha pukanských hasičov.
V Pukanci sme si prácu požiarnikov - hasičov veľmi vážili. Okrem svojich základných povinností, starali sa aj o kultúru obce. Napr. usporadúvali tanečné zábavy s kultúrnym programom. Pamätám sa, že ako dievča išla som sa na takúto zábavu pozrieť, hlavne na program a ukážky práce hasičov. Mamka mi dala peniaze na vstupné. Ja som jej povedala, že my, žiaci neplatíme, ona mi odpovedala: „len zaplať, musíme ich podporiť za ich dobrovoľnú, obetavú prácu“. Tiež si spomínam, že ako žiačka, najmä počas letných dní a žatevných prác, sme v tejto zbrojnici mali požiarne hliadky, ak by sa niečo prihodilo. Pamätám si aj smutnejšie chvíle, keď sa rozozvučala siréna ako všetci utekali zistiť, kde treba ísť pomáhať. A aj keď prešlo niekoľko desiatok rokov, vidím, ako jedného dňa nad ránom nás zobudila siréna a videli sme obrovskú žiaru, šľahali vysoké plamene, bol hustý dym, keď horela drevárska dielňa za obecným úradom a títo odvážlivci tam bežali hasiť a zachraňovať, čo sa dalo. Pukanskí hasiči, či už dospelí alebo žiacke družstvá sa zúčastňovali rôznych súťaží a domov sa vždy vracali s poprednými oceneniami a takto by som mohla pokračovať ďalej.
Myslím si, že pukanskí hasiči si určite nezaslúžia, aby bola ich budova zbúraná. Práve naopak, mali by sme ju zachovať a na ich pamiatku urobiť tam trvalú výstavku fotografií ilustrujúcich ich činnosť, spolu so zbierkou nástrojov a predmetov, ktoré používali pri svojej náročnej práci. Možno v niektorých rodinách by sa ešte našli aj nejaké vyznamenania a iné ocenenia, ktoré získali.
- ďalej vidíte krásny gotický Rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z konca 15. storočia
(po prehliadke námestia vám ho odporúčame pozrieť)
- pred vami stojí novo obnovený „Trojičný stĺp“
- na mieste kde je Evanjelický kostol v minulosti, približne do r.1930, stála lekáreň, obr.č.5
- nad kostolom je škola, v ktorej je dnes knižnica, avšak
- po pravej strane Evanjelického kostola, cestou hore námestím sme pred asi tridsiatimipiatimi rokmi zbúrali jednu z komplexu školských budov na námestí obr. č.6 (viď. knihu Pukanec, 1975, obrázok str. 196), ktorá bola vážne poškodená požiarom.
- o tri domy vyššie bol v roku 1971 prestavaný najkrajší meštiansky barokový dom z r. 1782 (obr. č. 7) patriaci Dr. Schwarcovi, ktorý sa poznal s J.Haškom, M.Kukučínom, A.Kmeťom. Dnes v tomto dome žije rodina Klinková a na dome je osadená pamätná tabuľa.
- vyššie už ani nechoďte - aby ste neprišli k úrazu, tam totižto stojí v súčasnosti zanedbaná budova s bohatou kultúrno-spoločenskou históriou, v ktorej sa v minulosti konali divadelné predstavenia, premietali filmy, usporadúvali zábavy a iné spoločenské podujatia (domácky nazývaná „sáloda“). Neskôr tam bola knižnica a hudobná škola, no takmer 30 rokov je táto budova nefunkčná a chátra. (obr.č.8). (Stalo sa to snáď aj dôsledkom toho, že v Pukanci bol postavený krásny kultúrno-športový areál, ktorý bol neskôr sprivatizovaný. (obr. č. 8, 9 a 10) a tak Pukančania dnes majú oveľa menej možností a priestoru pre kultúrne vyžitie.)
- nad touto budovou ešte kúsok vyššie bola aj Horná brána a Klopačka, na zvolávanie baníkov do práce
Ak by ste sa predsa rozhodli ísť pozrieť smerom ku kúpalisku, navštíviť Pukanské vinice a chýrne ľochy pôjdete okolo miesta
- Katovka. Keďže Pukanec mal právo kata, ten si svoj meč niekde musel aj umývať. O tom vám nemôžeme poskytnúť žiadny obrázok.
Niekoľko sto metrov ďalej bola štôlňa -Ergištôlňa, z ktorej vytekala voda a neskôr pri nej boli vybudované periská, kde chodili ženy prádlo plákať. Ani tu už nič nenájdete. ?? obr. č. ...
- ešte si však môžete pozrieť „Betón“, kde sa konali tanečné zábavy a v tesnej blízkosti je aj najväčšia vínna pivnica, ktorú vám iste nový majiteľ Ján Rosenberger rád ukáže.
Takto nejako by mohol pokračovať v úvode spomínaný „Sprievodca po Pukanci“, veď to som opísala iba časť Pukanca . Všetkého toho, čo už nemôžeme vidieť, je oveľa viac, hoci ani tento výpočet nie je zanedbateľný. Návštevníci Pukanca síce možno budú mať niečo na papieri, ale papier a fotky nie sú vždy to, čo návštevník očakáva. Vďaka bohatej minulosti je ešte stále čo ukázať, ale musíme sa k tým pamiatkam aj tak správať, a práve v tomto období by sme mali osloviť staršiu generáciu, aby sa podelila so svojimi spomienkami, prípadne poskytla nejaké staršie zaujímavé dokumenty.
Prepáčte mi tento „komentár“ ale takto nejako som vlani pri príležitosti Pukanských remeselníckych trhov informovala (okrem požiarnej zbrojnice) svojich priateľov, ktorí roky počúvali o našom Pukanci a osobne ho prišli spoznať.
Isteže niektoré stavby museli ustúpiť rozvoju obce, máme ešte stále čo to návštevníkom Pukanca ukázať : Hrnčiarsky dom, krásny historický kostol aj novší kostol, zasadaciu miestnosť obecného úradu, kde je namaľovaný „erb nášho mesta“, novozriadené múzeum, známe ľochy - pivnice a ďalšie. Nezbúrajme si všetko, čo ešte máme. Citlivejšie zvažujme, či
minulosť naozaj vždy musí ustúpiť požiadavkám prítomnosti alebo či niečo zachováme pre ďalšie generácie.
S odstupom času sa zo slobodného, kráľovského, banského mesta neskôr stala remeselnícka obec, ale nechcime Pukancu celkom vymazať celú jeho históriu a minulosť. Podľa historikov možno brať všetko staršie ako 50 rokov za históriu. Som nesmierne šťastná, že v Pukanci sa našla skupina nadšencov, ktorí sa snažia zozbierať rôzne poznatky, predmety a dokumenty pre zachovanie histórie. Viem, že práve v tomto období robia generálku storočnej hasičskej striekačky, ktorá by mala mať svoje čestné miesto práve v požiarnej zbrojnici. Vážme si čo máme a čo nám ešte zostalo. Nepáľme za sebou všetky mosty, nebúrajme všetko čo nám „stojí“ v ceste len preto, že niekto to vidí ináč. Raz by nám to mohli vyčítať, ale aby nebolo neskoro. (pozn. slovom „sprievodca po Pukanci“ som si len ja istou formou vypomohla pri zdôvodnení prečo nezbúrať.)
Toto som napísala z dôvodu, aby som stručne vymenovala niektoré pamiatky, o ktoré sme už prišli, a ktoré nevrátime späť, a zároveň vysvetlila, prečo ja v tejto ankete vyslovujem NIE!
S pozdravom
Mgr. Katarína Zozuľáková, rod. Zambojová
(Tým myslím obyvateľov Pukanca, ktorí tu nemajú svoje korene, ale sa prisťahovali sem za prácou, partnerom, alebo jednoducho preto, že ich naše mestečko a jeho okolie očarilo.)
Uplynulo vyše 940 rokov od prvej písomnej zmienky o našej obci Pukanec. Môžeme ju teda považovať za obec s bohatou históriou. Myslím si, že je ale aj potrebné usilovať o zachovanie všetkých jej historických pamiatok, pretože - ak to takto pôjde ďalej s búracími prácami, v krátkom čase v tejto našej krásnej, malebnej obci, ktorá sa honosila titulom slobodného kráľovského, mesta, nezostanú pre ďalšie generácie skoro žiadne historické pamiatky.
Predstavujem si, že prehliadka nášho mestečka Pukanec by sa mohla začať napríklad pri soche Svätého Jána Nepomuckého (alebo „Janka Nepomuka“, ako sme ju volali) . Tam by bolo treba postaviť stojan na ktorom by bol materiál „Sprievodca po Pukanci“, v ktorom by sa návštevníci dočítali, čo všetko sme zbúrali, s názornými ukážkami pôvodných pamiatok na historických fotografiách:
Dočítali by sa, že
- uličkou za vami vľavo bol veľký drevársky podnik
- v blízkosti podniku už nenájdete mestské kúpele a zmizla aj Špitálka, čo bol banský minerálny prameň (obr. ?)
- uličkou vpravo si môžete pozrieť časť opevnenia, teda časť mestských hradieb , z r. 1578, ktoré voľakedy chránili naše mestečko,
- pred vami bola v minulosti „Vstupná brána“ do nášho Pukanca, viď obr. č. 1, ktorá stála až do r. 1899
- (prejdite cca 100 m - na ľavej strane) je tu teraz obchod Starý zdroj - na obrázku č. 2 však vidíte barokový dom Ciglanov, ktorý pôvodne slúžil aj ako budova strážnice pri Dolnej mestskej bráne a zbúraný bol r. 1969 (ja sa naň ešte pamätám).
- vpravo - budova pošty a smerom hore na tomto priestranstve bol zbúraný veľký dom, v ktorom o. i. bola aj pekáreň pána Krumpa - obr. č. 3
- napravo odtiaľ sme nedávno zbúrali vyše 90 ročnú „Požiarnu zbrojnicu“ obr.č.4.
(Verím, že sa tak nestane, a tak si dovolím napísať niekoľko myšlienok - poznámok navyše z dôvodu, že práve prebieha diskusia o jej ďalšej existencii alebo zbúraní.)
Táto novšia zbrojnica bola postavená za socializmu na mieste, kde stála pôvodná drevená budova, ku ktorej neskôr pristavili aj vežu na sušenie požiarnických hadíc. Jedna veľmi zaujímavá budova s ešte zaujímavejšou históriou, a zároveň pýcha pukanských hasičov.
V Pukanci sme si prácu požiarnikov - hasičov veľmi vážili. Okrem svojich základných povinností, starali sa aj o kultúru obce. Napr. usporadúvali tanečné zábavy s kultúrnym programom. Pamätám sa, že ako dievča išla som sa na takúto zábavu pozrieť, hlavne na program a ukážky práce hasičov. Mamka mi dala peniaze na vstupné. Ja som jej povedala, že my, žiaci neplatíme, ona mi odpovedala: „len zaplať, musíme ich podporiť za ich dobrovoľnú, obetavú prácu“. Tiež si spomínam, že ako žiačka, najmä počas letných dní a žatevných prác, sme v tejto zbrojnici mali požiarne hliadky, ak by sa niečo prihodilo. Pamätám si aj smutnejšie chvíle, keď sa rozozvučala siréna ako všetci utekali zistiť, kde treba ísť pomáhať. A aj keď prešlo niekoľko desiatok rokov, vidím, ako jedného dňa nad ránom nás zobudila siréna a videli sme obrovskú žiaru, šľahali vysoké plamene, bol hustý dym, keď horela drevárska dielňa za obecným úradom a títo odvážlivci tam bežali hasiť a zachraňovať, čo sa dalo. Pukanskí hasiči, či už dospelí alebo žiacke družstvá sa zúčastňovali rôznych súťaží a domov sa vždy vracali s poprednými oceneniami a takto by som mohla pokračovať ďalej.
Myslím si, že pukanskí hasiči si určite nezaslúžia, aby bola ich budova zbúraná. Práve naopak, mali by sme ju zachovať a na ich pamiatku urobiť tam trvalú výstavku fotografií ilustrujúcich ich činnosť, spolu so zbierkou nástrojov a predmetov, ktoré používali pri svojej náročnej práci. Možno v niektorých rodinách by sa ešte našli aj nejaké vyznamenania a iné ocenenia, ktoré získali.
- ďalej vidíte krásny gotický Rímsko-katolícky kostol sv. Mikuláša z konca 15. storočia
(po prehliadke námestia vám ho odporúčame pozrieť)
- pred vami stojí novo obnovený „Trojičný stĺp“
- na mieste kde je Evanjelický kostol v minulosti, približne do r.1930, stála lekáreň, obr.č.5
- nad kostolom je škola, v ktorej je dnes knižnica, avšak
- po pravej strane Evanjelického kostola, cestou hore námestím sme pred asi tridsiatimipiatimi rokmi zbúrali jednu z komplexu školských budov na námestí obr. č.6 (viď. knihu Pukanec, 1975, obrázok str. 196), ktorá bola vážne poškodená požiarom.
- o tri domy vyššie bol v roku 1971 prestavaný najkrajší meštiansky barokový dom z r. 1782 (obr. č. 7) patriaci Dr. Schwarcovi, ktorý sa poznal s J.Haškom, M.Kukučínom, A.Kmeťom. Dnes v tomto dome žije rodina Klinková a na dome je osadená pamätná tabuľa.
- vyššie už ani nechoďte - aby ste neprišli k úrazu, tam totižto stojí v súčasnosti zanedbaná budova s bohatou kultúrno-spoločenskou históriou, v ktorej sa v minulosti konali divadelné predstavenia, premietali filmy, usporadúvali zábavy a iné spoločenské podujatia (domácky nazývaná „sáloda“). Neskôr tam bola knižnica a hudobná škola, no takmer 30 rokov je táto budova nefunkčná a chátra. (obr.č.8). (Stalo sa to snáď aj dôsledkom toho, že v Pukanci bol postavený krásny kultúrno-športový areál, ktorý bol neskôr sprivatizovaný. (obr. č. 8, 9 a 10) a tak Pukančania dnes majú oveľa menej možností a priestoru pre kultúrne vyžitie.)
- nad touto budovou ešte kúsok vyššie bola aj Horná brána a Klopačka, na zvolávanie baníkov do práce
Ak by ste sa predsa rozhodli ísť pozrieť smerom ku kúpalisku, navštíviť Pukanské vinice a chýrne ľochy pôjdete okolo miesta
- Katovka. Keďže Pukanec mal právo kata, ten si svoj meč niekde musel aj umývať. O tom vám nemôžeme poskytnúť žiadny obrázok.
Niekoľko sto metrov ďalej bola štôlňa -Ergištôlňa, z ktorej vytekala voda a neskôr pri nej boli vybudované periská, kde chodili ženy prádlo plákať. Ani tu už nič nenájdete. ?? obr. č. ...
- ešte si však môžete pozrieť „Betón“, kde sa konali tanečné zábavy a v tesnej blízkosti je aj najväčšia vínna pivnica, ktorú vám iste nový majiteľ Ján Rosenberger rád ukáže.
Takto nejako by mohol pokračovať v úvode spomínaný „Sprievodca po Pukanci“, veď to som opísala iba časť Pukanca . Všetkého toho, čo už nemôžeme vidieť, je oveľa viac, hoci ani tento výpočet nie je zanedbateľný. Návštevníci Pukanca síce možno budú mať niečo na papieri, ale papier a fotky nie sú vždy to, čo návštevník očakáva. Vďaka bohatej minulosti je ešte stále čo ukázať, ale musíme sa k tým pamiatkam aj tak správať, a práve v tomto období by sme mali osloviť staršiu generáciu, aby sa podelila so svojimi spomienkami, prípadne poskytla nejaké staršie zaujímavé dokumenty.
Prepáčte mi tento „komentár“ ale takto nejako som vlani pri príležitosti Pukanských remeselníckych trhov informovala (okrem požiarnej zbrojnice) svojich priateľov, ktorí roky počúvali o našom Pukanci a osobne ho prišli spoznať.
Isteže niektoré stavby museli ustúpiť rozvoju obce, máme ešte stále čo to návštevníkom Pukanca ukázať : Hrnčiarsky dom, krásny historický kostol aj novší kostol, zasadaciu miestnosť obecného úradu, kde je namaľovaný „erb nášho mesta“, novozriadené múzeum, známe ľochy - pivnice a ďalšie. Nezbúrajme si všetko, čo ešte máme. Citlivejšie zvažujme, či
minulosť naozaj vždy musí ustúpiť požiadavkám prítomnosti alebo či niečo zachováme pre ďalšie generácie.
S odstupom času sa zo slobodného, kráľovského, banského mesta neskôr stala remeselnícka obec, ale nechcime Pukancu celkom vymazať celú jeho históriu a minulosť. Podľa historikov možno brať všetko staršie ako 50 rokov za históriu. Som nesmierne šťastná, že v Pukanci sa našla skupina nadšencov, ktorí sa snažia zozbierať rôzne poznatky, predmety a dokumenty pre zachovanie histórie. Viem, že práve v tomto období robia generálku storočnej hasičskej striekačky, ktorá by mala mať svoje čestné miesto práve v požiarnej zbrojnici. Vážme si čo máme a čo nám ešte zostalo. Nepáľme za sebou všetky mosty, nebúrajme všetko čo nám „stojí“ v ceste len preto, že niekto to vidí ináč. Raz by nám to mohli vyčítať, ale aby nebolo neskoro. (pozn. slovom „sprievodca po Pukanci“ som si len ja istou formou vypomohla pri zdôvodnení prečo nezbúrať.)
Toto som napísala z dôvodu, aby som stručne vymenovala niektoré pamiatky, o ktoré sme už prišli, a ktoré nevrátime späť, a zároveň vysvetlila, prečo ja v tejto ankete vyslovujem NIE!
S pozdravom
Mgr. Katarína Zozuľáková, rod. Zambojová
Zdôvodnenie prečo odpovedám NIE na otázku o zbúraní požiarnej zbrojnice.
 |
 |
