To, že režisér Vladimír Bahna uzrel svetlo sveta v Banskej Štiavnici, nijako neoslabilo jeho vrúcny vzťah k Pukancu. Detstvo prežil v dome rodičov: otca Jána Bahnu (*1.8.1883 - † 3.11.1941), veľmi zručného, vynaliezavého a talentovaného kolárskeho majstra a matky Zuzany Hruškovičovej (*1.3.1892 - †11.7.1969).
Vladimír Bahna
Rodný dom, pred ktorým bolo malé námestíčko nazývané Svinský trh, patril jeho starej matke Anne Hruškovičovej, ktorá pochádzala z váženej mäsiarskej rodiny Lacovcov. Ako jediný potomok rodičov Jána Laca a Zuzany Križanovej, aby úplne nezaniklo meno Laco v rodinách detí a vnukov, založila tradíciu - pomenovať jedného z ich synov Ladislavom. Tento zvyk dodržiavali mnohé nasledujúce generácie. Aj u Bahnov tretie dieťa po Janke (*1.1.1911 - †11.1.1989) a Vladimírovi (*5.7.1914 - †19.10.1977) dostalo meno Laco
(*15.7.1918 - †27.10.1997). Vladimír Bahna nikdy nezabudol na Pukanec, vo svojej tvorbe sa inšpiroval často motívmi podsitnianskeho kraja. Malé námestíčko v Pukanci mu vytváralo kolorit nezabudnuteľných chvíľ strávených pri hrách. Pretože tam viacerí remeselníci pracovali s drevom a zo štvorcového námestia si urobili sklad dreva, ktoré ukladali tak, aby nedošlo k úrazu detí, mohol tento rozsiahly priestor slúžiť šarvancom na realizáciu ich detských hier.
Talentovaný Vladko ako štrnásťročný zobrazil na svojich kresbách siluetu rodného domu a nakreslil aj skromné domčeky susedov okolo trhového priestranstva za fešterátom (Försterrat - lesný úrad, dnes zdravotné stredisko). Zľava býval: Zubácky - krajčír, Plavec- roľník, Štamposký - debnár, Borovička- čižmár, Hruškovič - kolár, Bahna - kolár, Bakoš - obuvník, Hlôška - kolár, Matiaš - roľník a Vajdička - dožívajúci starý sused, ktorého dom naskicoval spolu so štádlami za ním (stodoly).
(*15.7.1918 - †27.10.1997). Vladimír Bahna nikdy nezabudol na Pukanec, vo svojej tvorbe sa inšpiroval často motívmi podsitnianskeho kraja. Malé námestíčko v Pukanci mu vytváralo kolorit nezabudnuteľných chvíľ strávených pri hrách. Pretože tam viacerí remeselníci pracovali s drevom a zo štvorcového námestia si urobili sklad dreva, ktoré ukladali tak, aby nedošlo k úrazu detí, mohol tento rozsiahly priestor slúžiť šarvancom na realizáciu ich detských hier.
Talentovaný Vladko ako štrnásťročný zobrazil na svojich kresbách siluetu rodného domu a nakreslil aj skromné domčeky susedov okolo trhového priestranstva za fešterátom (Försterrat - lesný úrad, dnes zdravotné stredisko). Zľava býval: Zubácky - krajčír, Plavec- roľník, Štamposký - debnár, Borovička- čižmár, Hruškovič - kolár, Bahna - kolár, Bakoš - obuvník, Hlôška - kolár, Matiaš - roľník a Vajdička - dožívajúci starý sused, ktorého dom naskicoval spolu so štádlami za ním (stodoly).
Vladimír Bahna sa v mladosti rozhodol študovať, no predčasný skon otca a nedostatok finančných prostriedkov mu neumožnili naplniť toto predsavzatie. Bol síce prijatý na pražskú výtvarnú akadémiu, ale už pre spomínané dôvody stal sa typografom. Skúsenosti z tlačiarne potom premietol do svojho dokumentárneho filmu Čierne umenie. Neskôr absolvoval Školu umeleckých remesiel v Bratislave (1934).
Národný umelec Vladimír Bahna pôsobil počas celého svojho aktívneho života ako filmový novinár, dramaturg, scenárista a režisér.
Národný umelec Vladimír Bahna pôsobil počas celého svojho aktívneho života ako filmový novinár, dramaturg, scenárista a režisér.
Ľudmila Ponická, Mária Gembešová
