Menovaný sa narodil v Pukanci 27. augusta 1921 v rodine čižmára a dámskej krajčírky. Jeho otec bol okrem toho zanieteným historikom-amatérom a prispel k poznaniu pukanskej histórie i usporiadaniu pukanského archívu.
Mladému Jánovi sa dostalo v rodine dobrej výchovy s hlbokým zmyslom pre poctivosť, pravdu a spravodlivosť a v pukanskej ľudovej a meštianskej škole aj dobrého základného vzdelania, ktoré ukončil v roku 1937. Potom sa zamestnal ako neplatený lesný praktikant na lesnom hospodárstve obce Pukanec a a u Správy štátnych lesov v Bohuniciach, kde pôsobil až do roku 1941.
Hlboký vnútorný vzťah k prírode rozhodol o jeho celoživotnej ceste. Po skončení praxe nastúpil na štúdium na Štátnej škole pre lesných hájnikov v Liptovskom Hrádku, ktorá mala dlhé desaťročia v lesníckych kruhoch dobrý zvuk. Dobrý základ lesníckej praxe ho lákal ďalej sa vzdelávať a hlbšie poznať podstatu prírody. Pokračoval preto štúdiom na Vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, ktorú ukončil maturitou v roku 1946.
Mladému Jánovi sa dostalo v rodine dobrej výchovy s hlbokým zmyslom pre poctivosť, pravdu a spravodlivosť a v pukanskej ľudovej a meštianskej škole aj dobrého základného vzdelania, ktoré ukončil v roku 1937. Potom sa zamestnal ako neplatený lesný praktikant na lesnom hospodárstve obce Pukanec a a u Správy štátnych lesov v Bohuniciach, kde pôsobil až do roku 1941.
Hlboký vnútorný vzťah k prírode rozhodol o jeho celoživotnej ceste. Po skončení praxe nastúpil na štúdium na Štátnej škole pre lesných hájnikov v Liptovskom Hrádku, ktorá mala dlhé desaťročia v lesníckych kruhoch dobrý zvuk. Dobrý základ lesníckej praxe ho lákal ďalej sa vzdelávať a hlbšie poznať podstatu prírody. Pokračoval preto štúdiom na Vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, ktorú ukončil maturitou v roku 1946.
Mgr. Ján Králik
V ďalších rokoch pracoval v rôznych poslaniach ako pracovník štátnych orgánov v rôznych častiach Slovenska. Po celú dobu však cítil vnútorný hlas, ktorý ho priťahoval k pedagogickej práci v lesníckom školstve. Preto uvítal možnosť pracovať ako pedagóg lesníckych odborných predmetov na Štátnej horárskej škole v Jelšave, kde pôsobil tri roky až do jej zrušenia. Počas tohto pôsobenia sa oženil so Zuzanou Vargovou z Turčoka, s ktorou mesiaci apríli 2016 oslávil 66 rokov šťastného manželstva.
V roku 1951 si doplnil pedagogické vzdelanie pre učiteľov lesníckeho školstva a v tejto funkcii začal pôsobiť na novej Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Tu pôsobil do roku 1955, keď bol preradený do funkcie riaditeľa Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. Tu popri zamestnaní absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia, geológia a zemepis, ktoré ukončil v roku 1958 štátnou záverečnou skúškou a obhajobou diplomovej práce na tému: Botanická zahrada Strednej lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici. Počas pôsobenia na tejto škole bol 24 rokov pedagogickým zástupcom jej riaditeľa a 28 rokov správcom jej botanickej záhrady.
V roku 1984 odišiel do dôchodku a presťahoval sa do Levíc, kde žije v súčasnej dobe. V priebehu bohatej pedagogickej činnosti publikoval stovky odborných a popularizačných prác a článkov.v miestnej, regionálnej a celoslovenskej tlači. V tomto pokračoval aj po odchode do dôchodku. Je autorom niekoľkých publikácií o štiavnickej botanickej zahrade, spoluautorom učebníc Lesnícka botanika a Všeobecná botanika, mnohých článkov publikovaných v Pukanských novinách, Pohroní, Prima novinách, v odborných časopisoch Živa, Ovocinár a vinohradník a ďalších. V roku 2015 mu vyšla kniha „Moje lesnícke decénia“ so spomienkami na rodný Pukanec.
Veľkú pozornosť venoval moruši čiernej v Pukanci, keď spoločne s Jánom Rosenbergerom st. urobili súpis jej výskytu v tejto lokalite, napísali prácu: Chránený prírodný výtvor „Pukanské moruše čierne“ a zaslúžili sa o vyhlásenie ochrany tohto dedičstva našich predkov. Nadviazal na prácu svojho otca a ďalej spracoval chotárne názvy Pukanca, slovník pukanského nárečia a v súčasnosti pracuje na albume zaniknutých stavieb v Pukanci.
Na návrh Spoločnosi priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, Obecné zastupiteľstvo v Pukanci dňa 26. apríla 2016, s ohľadom na horeuvedené zásluhy, schválilo udeliť Mgr. Jánovi Králikovi titul “Čestný občan Pukanca“ a oceniť tak jeho zásluhy o rodnú obec a Slovensko.
V roku 1951 si doplnil pedagogické vzdelanie pre učiteľov lesníckeho školstva a v tejto funkcii začal pôsobiť na novej Strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku. Tu pôsobil do roku 1955, keď bol preradený do funkcie riaditeľa Strednej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. Tu popri zamestnaní absolvoval štúdium na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor biológia, geológia a zemepis, ktoré ukončil v roku 1958 štátnou záverečnou skúškou a obhajobou diplomovej práce na tému: Botanická zahrada Strednej lesníckej technickej školy v Banskej Štiavnici. Počas pôsobenia na tejto škole bol 24 rokov pedagogickým zástupcom jej riaditeľa a 28 rokov správcom jej botanickej záhrady.
V roku 1984 odišiel do dôchodku a presťahoval sa do Levíc, kde žije v súčasnej dobe. V priebehu bohatej pedagogickej činnosti publikoval stovky odborných a popularizačných prác a článkov.v miestnej, regionálnej a celoslovenskej tlači. V tomto pokračoval aj po odchode do dôchodku. Je autorom niekoľkých publikácií o štiavnickej botanickej zahrade, spoluautorom učebníc Lesnícka botanika a Všeobecná botanika, mnohých článkov publikovaných v Pukanských novinách, Pohroní, Prima novinách, v odborných časopisoch Živa, Ovocinár a vinohradník a ďalších. V roku 2015 mu vyšla kniha „Moje lesnícke decénia“ so spomienkami na rodný Pukanec.
Veľkú pozornosť venoval moruši čiernej v Pukanci, keď spoločne s Jánom Rosenbergerom st. urobili súpis jej výskytu v tejto lokalite, napísali prácu: Chránený prírodný výtvor „Pukanské moruše čierne“ a zaslúžili sa o vyhlásenie ochrany tohto dedičstva našich predkov. Nadviazal na prácu svojho otca a ďalej spracoval chotárne názvy Pukanca, slovník pukanského nárečia a v súčasnosti pracuje na albume zaniknutých stavieb v Pukanci.
Na návrh Spoločnosi priateľov cestovateľa Samuela Šikeťa a pukanskej histórie, Obecné zastupiteľstvo v Pukanci dňa 26. apríla 2016, s ohľadom na horeuvedené zásluhy, schválilo udeliť Mgr. Jánovi Králikovi titul “Čestný občan Pukanca“ a oceniť tak jeho zásluhy o rodnú obec a Slovensko.
Ing. Ladislav Maľa
predseda Spoločnosti
predseda Spoločnosti
V Pukanci 29.4.2016
