Pri príležitosti nedožitých 85. narodenín fyzika, historika, rádiológa a pedagóga profesora Jána Chrapana DrSc. bola v Pukanci dňa 25. septembra 2021 odhalená pamätná tabuľa. Spomienkového stretnutia sa zúčastnil syn profesora Jána Chrapana, Ing. Miroslav Chrapan s priateľkou a dcérou, pozvaní hostia a členovia Spoločnosti priateľov cestovateľa S. Šikeťa a pukanskej histórie. Pamätná tabuľa bola umiestnená na budove, kde je v súčasnosti Expozícia pukanskej histórie, na Námestí mieru č. 17, v dome, kde vyrastal.
Meštianske domy postavené po oboch stranách námestia v čase baníckej histórie mestečka, patria k najstarším stavbám v Pukanci. Patrili nemeckým podnikateľským a ťažiarskym rodinám. V 18. – 19. storočí tieto domy vlastnili bohaté pukanské rodiny – mestskí kapitáni: Kevický, Očovský, Bartakovič, Cibulka, Lindmayer, majitelia nehnuteľností: Szokolly, Krump, Adamčík, Králik, Mazúr, Samuel Kevický, obchodníci: Ollík, Cziglan, mäsiari: Gracza, Schwaz, mešťanosta Cirónnyi, senátor Martin Firický, richtári a notári.
Meštianske domy postavené po oboch stranách námestia v čase baníckej histórie mestečka, patria k najstarším stavbám v Pukanci. Patrili nemeckým podnikateľským a ťažiarskym rodinám. V 18. – 19. storočí tieto domy vlastnili bohaté pukanské rodiny – mestskí kapitáni: Kevický, Očovský, Bartakovič, Cibulka, Lindmayer, majitelia nehnuteľností: Szokolly, Krump, Adamčík, Králik, Mazúr, Samuel Kevický, obchodníci: Ollík, Cziglan, mäsiari: Gracza, Schwaz, mešťanosta Cirónnyi, senátor Martin Firický, richtári a notári.
Univ.prof. RNDr. Ján Chrapan, DrSc. - Odhalenie pamätnej tabule
V čase sčítania domov v Pukanci v roku 1858 bol dom s č.17 vo vlastníctve Juraja Firického. Neskôr dom predal rodine Adolfa Jána Kevického. Aranka Chrapanová, rod. Bikfalvyová (*29.10 1914 - †17. 5 .1940) bola vnučkou Adolfa Jána Kevického a Amálie rod. Králikovej a matkou Jána Chrapana narodeného 21. 9. 1936 v Košiciach. Otec prof. RNDr. Ján Chrapan CSc. bol riaditeľ školy a matka Aranka Chrapanová rod. Bikfalvyová, učiteľka. Zomrela v r. 1940, keď mal Ján 4 roky.
Otec ho dal k starým mamám - Aranke Bikfalvyovej, r. Kevickej (1.1.1892 – 15.6.1963) a Amálii Kevickej r. Králikovej
(*15.10.1874 - † 26. 9 1955) do Pukanca, ktoré bývali v dome č. 17 do konca života. Základ k svojmu životnému smerovaniu dostal od svojho otca – fyzika a univerzitného profesora Jána Chrapana st. Ľudovú školu navštevoval Ján Chrapan v Pukanci, strednú školu s maturitou vyštudoval v Bratislave. V roku 1959 nastúpil na Prírodovedeckú fakultu UK Bratislava.
Získané tituly:
1968 - Doktor prírodných vied – RNDr.
1972 - Kandidát matematicko-fyzikálnych vied - CSc.
1979 - Docent aplikovanej fyziky
1987 - Profesor jadrovej a subjadrovej fyziky
Zamestnanie:
1959 – 1962 – asistent na Katedre fyziky Stroj. Fak. VŠT v Košiciach
1962 – 1979 – odborný asistent na Katedre jadrovej fyziky Prír. Fak. UK v Bratislave, vedúci oddelenia
1979 – 1980 – docent aplikačnej fyz. na Katedre jadrovej fyziky Prír. Fak. UK v Bratislave
1980 – 1984 - docent apl, fyz. na Katedre jadrovej fyziky Mat.-fyz. Fak. UK v Bratislave
1984 – 1993 – profesor na Katedre fyziky VVTŠ v Liptovskom Mikuláši vedúci katedry
1.9.1998 – 31.8.2001 Dekan, Katedra environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a environmentalistiky TU Zvolen so sídlom v Banskej Štiavnici
1.9.2001 - 2003 – emeritný profesor Technickej univerzity Zvolen
1.9.2006 - 2010 - Fakulta zdravotníctva Katolíckej univ. Ružomberok
1.9.2010 – odchod do dôchodku
Profesor Ján Chrapan aktívne ovládal niekoľko cudzích jazykov – anglický, nemecký, ruský jazyk a čiastočne aj maďarský a poľský jazyk. Je autorom viac ako 300 odborných titulov, samostatných vedeckých prác a monografií, zameraných na širokú škálu fyzikálnych problematík ako detekcia ionizujúceho žiarenia fyziky subjadrových častíc a radiačnej chronológie, didaktika fyziky, dejiny fyziky. Medzi publikácie patrí aj deväť učebníc a vysokoškolských skrípt ako Atómová fyzika I., II., III, Experimentálna jadrová fyzika, Dejiny fyziky a pod.
Jeho záľubou boli dejiny vedy a životné osudy ľudí, ktorí ju tvorili, predovšetkým tu na Slovensku. Snažil sa slovenskému národu pripomenúť význam slovenských vedcov, technikov a padagógov, ktorí svojou činnosťou prispeli ku vzniku unikátnych technických diel, ako napríklad Banskoštiavnické tajchy, priehrady, mosty, krajinné úpravy a všetko, čo robí Slovensko krásnou krajinou.
Bol zakladateľom Banskoštiavnických dní – medzinárodného, vedecko-odborného sympózia. Medzi inštitúcie, ktoré sa podieľali na jeho organizovaní bola Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici, Združenie pre reguláciu rizika z radónu, Slovenská nukleárna spoločnosť, mesto Banská Štiavnica a i. Prof. Ján Chrapan ml. sa podstatne pričinil na tvorbe a publikovaní časopisu „Myšlienky a fakty“ – periodika slovenských prírodovedcov a technikov.
(*15.10.1874 - † 26. 9 1955) do Pukanca, ktoré bývali v dome č. 17 do konca života. Základ k svojmu životnému smerovaniu dostal od svojho otca – fyzika a univerzitného profesora Jána Chrapana st. Ľudovú školu navštevoval Ján Chrapan v Pukanci, strednú školu s maturitou vyštudoval v Bratislave. V roku 1959 nastúpil na Prírodovedeckú fakultu UK Bratislava.
Získané tituly:
1968 - Doktor prírodných vied – RNDr.
1972 - Kandidát matematicko-fyzikálnych vied - CSc.
1979 - Docent aplikovanej fyziky
1987 - Profesor jadrovej a subjadrovej fyziky
Zamestnanie:
1959 – 1962 – asistent na Katedre fyziky Stroj. Fak. VŠT v Košiciach
1962 – 1979 – odborný asistent na Katedre jadrovej fyziky Prír. Fak. UK v Bratislave, vedúci oddelenia
1979 – 1980 – docent aplikačnej fyz. na Katedre jadrovej fyziky Prír. Fak. UK v Bratislave
1980 – 1984 - docent apl, fyz. na Katedre jadrovej fyziky Mat.-fyz. Fak. UK v Bratislave
1984 – 1993 – profesor na Katedre fyziky VVTŠ v Liptovskom Mikuláši vedúci katedry
1.9.1998 – 31.8.2001 Dekan, Katedra environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a environmentalistiky TU Zvolen so sídlom v Banskej Štiavnici
1.9.2001 - 2003 – emeritný profesor Technickej univerzity Zvolen
1.9.2006 - 2010 - Fakulta zdravotníctva Katolíckej univ. Ružomberok
1.9.2010 – odchod do dôchodku
Profesor Ján Chrapan aktívne ovládal niekoľko cudzích jazykov – anglický, nemecký, ruský jazyk a čiastočne aj maďarský a poľský jazyk. Je autorom viac ako 300 odborných titulov, samostatných vedeckých prác a monografií, zameraných na širokú škálu fyzikálnych problematík ako detekcia ionizujúceho žiarenia fyziky subjadrových častíc a radiačnej chronológie, didaktika fyziky, dejiny fyziky. Medzi publikácie patrí aj deväť učebníc a vysokoškolských skrípt ako Atómová fyzika I., II., III, Experimentálna jadrová fyzika, Dejiny fyziky a pod.
Jeho záľubou boli dejiny vedy a životné osudy ľudí, ktorí ju tvorili, predovšetkým tu na Slovensku. Snažil sa slovenskému národu pripomenúť význam slovenských vedcov, technikov a padagógov, ktorí svojou činnosťou prispeli ku vzniku unikátnych technických diel, ako napríklad Banskoštiavnické tajchy, priehrady, mosty, krajinné úpravy a všetko, čo robí Slovensko krásnou krajinou.
Bol zakladateľom Banskoštiavnických dní – medzinárodného, vedecko-odborného sympózia. Medzi inštitúcie, ktoré sa podieľali na jeho organizovaní bola Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici, Združenie pre reguláciu rizika z radónu, Slovenská nukleárna spoločnosť, mesto Banská Štiavnica a i. Prof. Ján Chrapan ml. sa podstatne pričinil na tvorbe a publikovaní časopisu „Myšlienky a fakty“ – periodika slovenských prírodovedcov a technikov.
Mária Gembešová
Za Spoločnosť S.Šikeťa a pukanskej histórie
Pramene: Článok v PN č.2/2020
Biografický lexikón Slovenska
Za Spoločnosť S.Šikeťa a pukanskej histórie
Pramene: Článok v PN č.2/2020
Biografický lexikón Slovenska
História Banskoštiavnických dní ako ju vidí zakladateľ prof. RNDr Ján Chrapan DrSc
Záznam histórie relatívne významnejších udalostí sa obvykle chápe ako oslava opisovanej udalosti. Neočakáva sa, že by začínal spomienkou na neúspech. Žiaľ, naše rozprávanie musíme začať netradične: nehovoríme o radostnom schádzaní sa budúcich aktérov 15 rokov pretrvávajúceho medzinárodného vedecko-odborného sympózia, ktoré sa pravidelne usporadúva v okolí Banskej Štiavnice, alebo priamo v múroch tejto perly Horného Uhorska s pomaly päťstoročnou baníckou tradíciou, lemovanou viac ako dvestoročnou vysokoškolskou tradíciou. Toto podujatie, o ktorom hodláme na niekoľkých stránkach napísať nesie, dnes už v kruhoch Slovenskej fyzikálno-environmentálnej brandže, dobre známe meno: Štiavnické dni.
Vývoj tohto označenia prechádzal Banskoštiavnickými dňami, no zrelou úvahou sa po desiatich rokoch dospelo ku skrátenému - Štiavnické dni. Emblém, ktorý vytvoril priateľ v poradí druhého predsedu organizačného výboru konferencie, RNDr. Petra Hyblera, PhD., člena Katedry environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity Zvolen, ktorý tam pôsobil v rokoch 1977 -2007. S myšlienkou pozdvihnúť tradičné povedomie Banskoštiavnického regiónu ako odvekého zdroja bohatstva minerálov spojených so zlatom a striebrom, vodnou energiou a energiou dreva rozsiahlych lesov, modernou Jadrovou elektrárňou a mohutnou hlinikárňou, prišiel plk. v.v. prof. RNDr. Ján Chrapan, DrSc., rodom viazaný na blízku v minulosti banícku obec, ktorej história siaha do XI. storočia, Pukanec. Chrapan, ktorý externe pôsobil ako fyzik na TU Zvolen, poznajúc tamojšieho
rektora prof. Milana Marčoka od roku 1992, privítal rektorov návrh, abv yrok u 1997 prešiel vo funkcii dekana FEE do rodiacich sa priestorov po Strednej škole lesníckej do Banskej Štiavnice. K jedným z aktivít dekana v absolútne nepripravenom prostredí nového vysokoškolského pôsobiska bolo rozvinutie povedomia vedeckého ducha prostredníctvom odborného rastu osobným kontaktom privedených pedagógov s celoštátnymi vedeckými
špičkami vtedajšej Československej republiky a súčasné umožnenie mladej študentskej obci, pohybovať sa vo takto vznikajúcej vedeckej atmosfére. Na dosiahnutie tohto cieľa mala slúžiť premyslene zorganizovaná konferencia Banskoštiavnické dni. Tu sa však organizátor, autor myšlienky konferencie, kruto prepočítal v ľudských zdrojoch. V návale počiatočných starostí s riešením technicko-organizačných a stavebných otázok vo všeobecne nežičlivom a potreby vysokoškolského života nechápajúcom prostredí, nevenoval náležitý čas príprave organizácie a dostatočnému školeniu osôb, zapojených do priprav samotného priebehu konferencie. Za minimálnu úplatu si priviedol už z minulosti zaučených pracovníčok pre vedenie administratívy potrebnej pre bezproblémové vedenie operácií, súvisiacich a prezentáciou účastníkov, ktorých sa prihlásilo na prostredie zvedavých nie bežnou skladbou programu navnadených odborníkov z Bratislavských vysokých škôl, Geologického ústavu Dionýza Štúra, Jadrových výskumných pracovísk z Trnavy, Jaslovských Bohuníc, Košíc a Mochoviec. Všetko stmelené kolektívy, navyknuté na prostredie medzinárodných konferencií, o akom nedostatočne inštruované a nedôslednou kontrolou hlavného organizátora neriadené organizačné skupiny nemali predstavu. Po pomerne bez chýb zvládnutej úvodnej prezentácii postupne prichádzajúcich účastníkov, nastúpilo ich hromadné ubytovanie v zariadení, ktoré bolo pôvodne robotníckou ubytovňou a bez dôkladnej previerky a inštruktáže personálu určeného na ubytovanie účastníkov. Lokalizácia a kapacity síce vyhovovali, ale vnútorné vybavenie bolo síce čisté, no personál nebol na nutnej úrovni ani vzhľadovo, ani kultúrou vystupovania. Jednotlivé
pracovníčky nechápali, kto sa u nich ubytováva a na aké vystupovanie sú ich noví prechodní nájomníci zvyknutí. Účastníci boli nepochopením personálu zhrození, ba niektorí, najmä trpiaci zdravotnými ťažkosť ami, vyžadujúcimi určitý komfort sa otočili a bez slova odcestovali. Neskôr sa predsedovi organizačného tímu písomne ospravedlnili.
Ďalšie ročníky BSD sa postupne stretávali s viacerými problémami, no ako utekali roky, vykryštalizovala ich zásadná skladba: termíny usporiadania, zásadná lokalita, organizátorské podniky, zodpovední organizátori a vedeckoodborní garanti, konečne forma zborníkov. Zásadné zmeny záviseli od tímov, ktoré sa na organizácii podieľali. Od prvých rokov to boli Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici, Združenie pre reguláciu rizika z radónu, Slovenská nukleárna spoločnosť - Sekcia rádiochronológie a špeciálnej techniky, Mesto banská Štiavnica a pokiaľ nezaniklo aj Združenie pre podporu a rozvoj vzdelanosti regiónu Banská Štiavnica. História uvedených inštitúcií odrážajú ich účasť na organizovaní BSD, ba v niektorých prípadoch ju považovali za svoju nosnú aktivitu. Ich podiel na organizovaní BSD počas celej ich existencie zodpovedá ich zásadnej náplni a aj typickým ľudským črtám jednotlivých vplyvných vedúcich osobností v nich. Bez hlbšej analýzy možno rozlíšiť nasledujúce obdobia: vedúcu úlohu v organizácii mala Fakulta ekológie a environmentalistiky. V jej priestoroch sa BSD odohrávali. Bez formálnych zmien konferencie sa menili len organizační vedúci, čo vždy nieslo aj akcentovanie mierne rôznych vedných oblastí. Zásadné, pôvodne vytýčené smery, ako rádioenvironmentalistika a rádioekológia, jadrová energetika a životné prostredie, aplikácie nukleárnych technológií a moderné, s uvedenými oblasťami súvisiace problémy. Po odchode FEE z Banskej Štiavnice, kedy zaniklo aj Združenie pre podporu vzdelanosti v regióne, prešla na 4 roky váha
zodpovednosti na Slovenskú nukleárnu spoločnosť a v ostatných troch rokoch za BSD zodpovedá ZRRR.Počet účastníkov počas 14 rokov BSD sa pohyboval medzi 20 až 80. Termín, ktorý sa po niekoľkých pokusoch ustálil na počiatku októbra dáva nádej na príjemné jesenné počasie. To dovoľuje každoročne podnikať poldňovú exkurziu s rozmanitými témami ad poznávania búrlivej histórie od tureckých nájazdov po boje 2. Svetovej vojny, kochanie sa malebnou prírodou v tisíc metrovej výške v okolí Sitna, prehliadky banských diel: skanzenu aj opustených baní, až po autobusové výjazdy do vzdialenejšieho, no rovnako úchvatného kraja. Nejeden účastník si zaľúbil BSD práve pre tieto historičke - prírodovedné poučné vychádzky.
Sme presvedčení, že BSD budú ešte dlho šíriť meno už pomaly tisícročnej Banskej Štiavnice. V budúcich vystúpeniach sa zameriame na rozbor materiálu, obsiahnutého vo vydaných zborníkoch.
zdroj: rodinný archív
Záznam histórie relatívne významnejších udalostí sa obvykle chápe ako oslava opisovanej udalosti. Neočakáva sa, že by začínal spomienkou na neúspech. Žiaľ, naše rozprávanie musíme začať netradične: nehovoríme o radostnom schádzaní sa budúcich aktérov 15 rokov pretrvávajúceho medzinárodného vedecko-odborného sympózia, ktoré sa pravidelne usporadúva v okolí Banskej Štiavnice, alebo priamo v múroch tejto perly Horného Uhorska s pomaly päťstoročnou baníckou tradíciou, lemovanou viac ako dvestoročnou vysokoškolskou tradíciou. Toto podujatie, o ktorom hodláme na niekoľkých stránkach napísať nesie, dnes už v kruhoch Slovenskej fyzikálno-environmentálnej brandže, dobre známe meno: Štiavnické dni.
Vývoj tohto označenia prechádzal Banskoštiavnickými dňami, no zrelou úvahou sa po desiatich rokoch dospelo ku skrátenému - Štiavnické dni. Emblém, ktorý vytvoril priateľ v poradí druhého predsedu organizačného výboru konferencie, RNDr. Petra Hyblera, PhD., člena Katedry environmentálneho inžinierstva Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity Zvolen, ktorý tam pôsobil v rokoch 1977 -2007. S myšlienkou pozdvihnúť tradičné povedomie Banskoštiavnického regiónu ako odvekého zdroja bohatstva minerálov spojených so zlatom a striebrom, vodnou energiou a energiou dreva rozsiahlych lesov, modernou Jadrovou elektrárňou a mohutnou hlinikárňou, prišiel plk. v.v. prof. RNDr. Ján Chrapan, DrSc., rodom viazaný na blízku v minulosti banícku obec, ktorej história siaha do XI. storočia, Pukanec. Chrapan, ktorý externe pôsobil ako fyzik na TU Zvolen, poznajúc tamojšieho
rektora prof. Milana Marčoka od roku 1992, privítal rektorov návrh, abv yrok u 1997 prešiel vo funkcii dekana FEE do rodiacich sa priestorov po Strednej škole lesníckej do Banskej Štiavnice. K jedným z aktivít dekana v absolútne nepripravenom prostredí nového vysokoškolského pôsobiska bolo rozvinutie povedomia vedeckého ducha prostredníctvom odborného rastu osobným kontaktom privedených pedagógov s celoštátnymi vedeckými
špičkami vtedajšej Československej republiky a súčasné umožnenie mladej študentskej obci, pohybovať sa vo takto vznikajúcej vedeckej atmosfére. Na dosiahnutie tohto cieľa mala slúžiť premyslene zorganizovaná konferencia Banskoštiavnické dni. Tu sa však organizátor, autor myšlienky konferencie, kruto prepočítal v ľudských zdrojoch. V návale počiatočných starostí s riešením technicko-organizačných a stavebných otázok vo všeobecne nežičlivom a potreby vysokoškolského života nechápajúcom prostredí, nevenoval náležitý čas príprave organizácie a dostatočnému školeniu osôb, zapojených do priprav samotného priebehu konferencie. Za minimálnu úplatu si priviedol už z minulosti zaučených pracovníčok pre vedenie administratívy potrebnej pre bezproblémové vedenie operácií, súvisiacich a prezentáciou účastníkov, ktorých sa prihlásilo na prostredie zvedavých nie bežnou skladbou programu navnadených odborníkov z Bratislavských vysokých škôl, Geologického ústavu Dionýza Štúra, Jadrových výskumných pracovísk z Trnavy, Jaslovských Bohuníc, Košíc a Mochoviec. Všetko stmelené kolektívy, navyknuté na prostredie medzinárodných konferencií, o akom nedostatočne inštruované a nedôslednou kontrolou hlavného organizátora neriadené organizačné skupiny nemali predstavu. Po pomerne bez chýb zvládnutej úvodnej prezentácii postupne prichádzajúcich účastníkov, nastúpilo ich hromadné ubytovanie v zariadení, ktoré bolo pôvodne robotníckou ubytovňou a bez dôkladnej previerky a inštruktáže personálu určeného na ubytovanie účastníkov. Lokalizácia a kapacity síce vyhovovali, ale vnútorné vybavenie bolo síce čisté, no personál nebol na nutnej úrovni ani vzhľadovo, ani kultúrou vystupovania. Jednotlivé
pracovníčky nechápali, kto sa u nich ubytováva a na aké vystupovanie sú ich noví prechodní nájomníci zvyknutí. Účastníci boli nepochopením personálu zhrození, ba niektorí, najmä trpiaci zdravotnými ťažkosť ami, vyžadujúcimi určitý komfort sa otočili a bez slova odcestovali. Neskôr sa predsedovi organizačného tímu písomne ospravedlnili.
Ďalšie ročníky BSD sa postupne stretávali s viacerými problémami, no ako utekali roky, vykryštalizovala ich zásadná skladba: termíny usporiadania, zásadná lokalita, organizátorské podniky, zodpovední organizátori a vedeckoodborní garanti, konečne forma zborníkov. Zásadné zmeny záviseli od tímov, ktoré sa na organizácii podieľali. Od prvých rokov to boli Fakulta ekológie a environmentalistiky TU vo Zvolene so sídlom v Banskej Štiavnici, Združenie pre reguláciu rizika z radónu, Slovenská nukleárna spoločnosť - Sekcia rádiochronológie a špeciálnej techniky, Mesto banská Štiavnica a pokiaľ nezaniklo aj Združenie pre podporu a rozvoj vzdelanosti regiónu Banská Štiavnica. História uvedených inštitúcií odrážajú ich účasť na organizovaní BSD, ba v niektorých prípadoch ju považovali za svoju nosnú aktivitu. Ich podiel na organizovaní BSD počas celej ich existencie zodpovedá ich zásadnej náplni a aj typickým ľudským črtám jednotlivých vplyvných vedúcich osobností v nich. Bez hlbšej analýzy možno rozlíšiť nasledujúce obdobia: vedúcu úlohu v organizácii mala Fakulta ekológie a environmentalistiky. V jej priestoroch sa BSD odohrávali. Bez formálnych zmien konferencie sa menili len organizační vedúci, čo vždy nieslo aj akcentovanie mierne rôznych vedných oblastí. Zásadné, pôvodne vytýčené smery, ako rádioenvironmentalistika a rádioekológia, jadrová energetika a životné prostredie, aplikácie nukleárnych technológií a moderné, s uvedenými oblasťami súvisiace problémy. Po odchode FEE z Banskej Štiavnice, kedy zaniklo aj Združenie pre podporu vzdelanosti v regióne, prešla na 4 roky váha
zodpovednosti na Slovenskú nukleárnu spoločnosť a v ostatných troch rokoch za BSD zodpovedá ZRRR.Počet účastníkov počas 14 rokov BSD sa pohyboval medzi 20 až 80. Termín, ktorý sa po niekoľkých pokusoch ustálil na počiatku októbra dáva nádej na príjemné jesenné počasie. To dovoľuje každoročne podnikať poldňovú exkurziu s rozmanitými témami ad poznávania búrlivej histórie od tureckých nájazdov po boje 2. Svetovej vojny, kochanie sa malebnou prírodou v tisíc metrovej výške v okolí Sitna, prehliadky banských diel: skanzenu aj opustených baní, až po autobusové výjazdy do vzdialenejšieho, no rovnako úchvatného kraja. Nejeden účastník si zaľúbil BSD práve pre tieto historičke - prírodovedné poučné vychádzky.
Sme presvedčení, že BSD budú ešte dlho šíriť meno už pomaly tisícročnej Banskej Štiavnice. V budúcich vystúpeniach sa zameriame na rozbor materiálu, obsiahnutého vo vydaných zborníkoch.
zdroj: rodinný archív
prof. RNDr. Ján Chrapan CSc.
CHRAPAN, Ján - fyzik, univerzitný profesor (9. 9.1908 Jelšava, okr. Revúca - 20. 9. 1969 Bratislava). Otec Samuel Ch., remeselník (1883 - 1917), matka Jana, rod. Mikulášová (1887 - 1969), mal 2 bratov. Manželka Zlata, rod. Bikfalvyová (1914 - 1940), druhá Emília, rod. Kršková, učiteľka (1919 - 1999), syn prof. doc. RNDr. Ján, DrSc., fyzik (1936 -). R. 1914 - 19 navštevoval ľud. školu v Jelšave, 1919 - 28 študoval na gymnáziu, 1923 - 27 na učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, 1942 - 46 na Prírodovedeckej fak. SU v Bratislave. R. 1952 RNDr., 1954 doc.,1968 mimoriadny univ. prof. R. 1927 - 32 učiteľ na ľud. škole v Mojmírovciach, 1932 - 34 na meštianskej škole v Jelšave, 1934 - 39 v Tornali, 1939 - 44 a 1946 - 49 na učiteľskom ústave, 1949 - 53 asistent a odborný asistent na Pedagogickej fak. SU, 1954 - 59 doc. Na Vysokej škole pedagogickej, 1959 - 69 doc. a prof. na Katedre fyziky, resp. Katedre teoretickej fyziky Prírodovedeckej fak. UK v Bratislave.
Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na teoretické problémy mechaniky, osobitne na analytickú mechaniku a mechaniku kontinua, venoval sa aj termodynamike a štatistickej fyzike. Uspešne aplikoval teóriu Jakobiho eliptických funkcií na niekt. Klasické problémy mechaniky dokonale tuhého telesa, čo malo veľký význam i v technickej praxi. Dosiahol úspechy pri riešení otázok nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Vyvinul postupy, kt. sa dali využiť aj na riešenie konkrétnych fyzikálnych problémov: na triedenie oscilátorov s kubickou a kvadratickou charakteristikou, na určenie pohybu oscilátorov ap. Autor 23 vedeckých štúdií a odborných článkov uverejňovaných v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae - Physica, Aplikace matematiky, Matematicko-fyzikálny časopis, Strojnícky časopis a Vodohosp. časopis, niekt. Mali ohlas aj v zahraničí. Na vysokých školách zriaďoval špeciálne fyzikálne laboratóriá, skúsenosti z pedagogickej praxe uplatnil pri tvorbe vysokošk. Učebných textov Vybrané kapitoly z mechaniky 1 - 8 (1953 - 54),
Uvod do štatistickej fyziky (1956), Uvod do kvantovej fyziky (1961), Úlohy z teoretickej fyziky 1 (1962), Úvod do mechaniky kontinua (1964), Štatistická fyzika (1968) a i. R. 1927 - 69 člen Jednoty čs. matematikov a fyzikov, 1967 - 69 predseda jej pobočky v Bratislave. R. 1969 vyznamenaný zlatou medailou UK.
Dielo: vysokošk. skriptá: Vybrané kapitoly z mechaniky. Ba 1952: Úvod do analytickej mechaniky 1 - 2. Ba 1952 - 53: Vybrané kapitoly z mechaniky 1 - 3. Ba 1953 - 54: Úvod do štatistickej fyziky. Ba 1956: Úvod do teoretickej fyziky 1. Ba 1958: Úvod do kvantovej fyziky. Ba 1961: Úlohy z teoretickej fyziky 1. Ba 1962: Úvod do mechaniky kontinua. Ba 1964: Základy štatistickej fyziky. Ba 1964: Štatistická fyzika. Ba 1968: štúdie (výber): Langrangeovo tuhé teleso. In: Matematicko- fyzikálny sborník 2, 1952, s. 23 -51: Explicitné riešenie pohybu sférického kyvadla pomocou Jacobiho transcendent. Matematicko-fyzikálny časopis, 4, 1954, s. 55 - 69: Eulerova transformácia v kinematike sférického pohybu. In: Sborník Vysokej školy pedagogickej v Bratislave 1, 1957, s. 1 - 8: Príspevok k teórii ohybu tenkej tyče. Matematicko-fyzikálny časopis, 10, 1960, s. 167 - 177, Transformácia Jacobiho transcendent druhého druhu na tvar s reálnym argumentom. Tamže, 11, 1961, s. 243 - 249: Normálny prípad Poinsotovej precesie. In: Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Physica 1961, s. 379 - 395: K termodynamike mierne degenerovaného súboru fermiónov. Tamže 8, 1969, s. 1-7, Evaluation of the half-periods of the Weierstrass-function for the absolute invariant greater than one. Aplikace matematiky, 16, 1971, s. 260 - 264. Literatúra: biografické články: Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 13, 1968, s. 393: Naša univerzita, 15, 1968/69, č.1, s. 11: nekrológy: Fyzika ve škole, 8, 1969/70, s. 629- 631: Naša univerzita, 16, 1969/70, č. 1 - 3, s. 23: Nové slovo, 11, 1969, č. 39, s. 9: Učiteľské noviny, 19, 1969, č. 41, s. 6: Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 15, 1970, s. 238 - 240. - Matematici, fyzici a astronómovia na Slovensku 2. B. m. 1999, s. 74 - 76: ES 2, s. 423: ČsBS, s. 256: Archív NBIÚ SNK (dotazník 1985, výpis z matriky).
zdroj: BIOGRAFICKÝ LEXIKÓN SLOVENSKA
CHRAPAN, Ján - fyzik, univerzitný profesor (9. 9.1908 Jelšava, okr. Revúca - 20. 9. 1969 Bratislava). Otec Samuel Ch., remeselník (1883 - 1917), matka Jana, rod. Mikulášová (1887 - 1969), mal 2 bratov. Manželka Zlata, rod. Bikfalvyová (1914 - 1940), druhá Emília, rod. Kršková, učiteľka (1919 - 1999), syn prof. doc. RNDr. Ján, DrSc., fyzik (1936 -). R. 1914 - 19 navštevoval ľud. školu v Jelšave, 1919 - 28 študoval na gymnáziu, 1923 - 27 na učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, 1942 - 46 na Prírodovedeckej fak. SU v Bratislave. R. 1952 RNDr., 1954 doc.,1968 mimoriadny univ. prof. R. 1927 - 32 učiteľ na ľud. škole v Mojmírovciach, 1932 - 34 na meštianskej škole v Jelšave, 1934 - 39 v Tornali, 1939 - 44 a 1946 - 49 na učiteľskom ústave, 1949 - 53 asistent a odborný asistent na Pedagogickej fak. SU, 1954 - 59 doc. Na Vysokej škole pedagogickej, 1959 - 69 doc. a prof. na Katedre fyziky, resp. Katedre teoretickej fyziky Prírodovedeckej fak. UK v Bratislave.
Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriaval na teoretické problémy mechaniky, osobitne na analytickú mechaniku a mechaniku kontinua, venoval sa aj termodynamike a štatistickej fyzike. Uspešne aplikoval teóriu Jakobiho eliptických funkcií na niekt. Klasické problémy mechaniky dokonale tuhého telesa, čo malo veľký význam i v technickej praxi. Dosiahol úspechy pri riešení otázok nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Vyvinul postupy, kt. sa dali využiť aj na riešenie konkrétnych fyzikálnych problémov: na triedenie oscilátorov s kubickou a kvadratickou charakteristikou, na určenie pohybu oscilátorov ap. Autor 23 vedeckých štúdií a odborných článkov uverejňovaných v domácich i zahraničných časopisoch a zborníkoch Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae - Physica, Aplikace matematiky, Matematicko-fyzikálny časopis, Strojnícky časopis a Vodohosp. časopis, niekt. Mali ohlas aj v zahraničí. Na vysokých školách zriaďoval špeciálne fyzikálne laboratóriá, skúsenosti z pedagogickej praxe uplatnil pri tvorbe vysokošk. Učebných textov Vybrané kapitoly z mechaniky 1 - 8 (1953 - 54),
Uvod do štatistickej fyziky (1956), Uvod do kvantovej fyziky (1961), Úlohy z teoretickej fyziky 1 (1962), Úvod do mechaniky kontinua (1964), Štatistická fyzika (1968) a i. R. 1927 - 69 člen Jednoty čs. matematikov a fyzikov, 1967 - 69 predseda jej pobočky v Bratislave. R. 1969 vyznamenaný zlatou medailou UK.
Dielo: vysokošk. skriptá: Vybrané kapitoly z mechaniky. Ba 1952: Úvod do analytickej mechaniky 1 - 2. Ba 1952 - 53: Vybrané kapitoly z mechaniky 1 - 3. Ba 1953 - 54: Úvod do štatistickej fyziky. Ba 1956: Úvod do teoretickej fyziky 1. Ba 1958: Úvod do kvantovej fyziky. Ba 1961: Úlohy z teoretickej fyziky 1. Ba 1962: Úvod do mechaniky kontinua. Ba 1964: Základy štatistickej fyziky. Ba 1964: Štatistická fyzika. Ba 1968: štúdie (výber): Langrangeovo tuhé teleso. In: Matematicko- fyzikálny sborník 2, 1952, s. 23 -51: Explicitné riešenie pohybu sférického kyvadla pomocou Jacobiho transcendent. Matematicko-fyzikálny časopis, 4, 1954, s. 55 - 69: Eulerova transformácia v kinematike sférického pohybu. In: Sborník Vysokej školy pedagogickej v Bratislave 1, 1957, s. 1 - 8: Príspevok k teórii ohybu tenkej tyče. Matematicko-fyzikálny časopis, 10, 1960, s. 167 - 177, Transformácia Jacobiho transcendent druhého druhu na tvar s reálnym argumentom. Tamže, 11, 1961, s. 243 - 249: Normálny prípad Poinsotovej precesie. In: Acta Facultatis rerum naturalium Universitatis Comenianae. Physica 1961, s. 379 - 395: K termodynamike mierne degenerovaného súboru fermiónov. Tamže 8, 1969, s. 1-7, Evaluation of the half-periods of the Weierstrass-function for the absolute invariant greater than one. Aplikace matematiky, 16, 1971, s. 260 - 264. Literatúra: biografické články: Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 13, 1968, s. 393: Naša univerzita, 15, 1968/69, č.1, s. 11: nekrológy: Fyzika ve škole, 8, 1969/70, s. 629- 631: Naša univerzita, 16, 1969/70, č. 1 - 3, s. 23: Nové slovo, 11, 1969, č. 39, s. 9: Učiteľské noviny, 19, 1969, č. 41, s. 6: Pokroky matematiky, fyziky a astronomie, 15, 1970, s. 238 - 240. - Matematici, fyzici a astronómovia na Slovensku 2. B. m. 1999, s. 74 - 76: ES 2, s. 423: ČsBS, s. 256: Archív NBIÚ SNK (dotazník 1985, výpis z matriky).
zdroj: BIOGRAFICKÝ LEXIKÓN SLOVENSKA
