Múzeum v Pukanci, ďalšia možnosť skvalitnenia regionálnej výchovy
našich školopovinných detí
Zriadenie múzea, ktoré zachytáva život Pukanca v minulosti, je úžasná vec. Konečne máme možnosť dotknúť sa histórie nášho regiónu prostredníctvom konkrétnych vecí, ktoré boli súčasťou každodenného života našich rodičov, prarodičov, ľudí, ktorí tu žili, pracovali a svojou prácou nám zanechali kus seba. Ak sa začítame do stránok monografie Pukanec, dozvieme sa veľmi veľa zaujímavých faktov, ktoré zachytávajú udalosti v obci od obdobia prvej zmienky o jeho vzniku až po súčasnosť. Človek by neveril, aký čulý bol život Pukančanov, určite aj vďaka prostrediu, v ktorom žili. V bývalom kráľovskom meste vďaka baníctvu rozkvitali mnohé remeslá, vznikali cechy, ľudia mali prácu, na dnešnom námestí sa pravidelne konali trhy, výrobky z Pukanca sa stali známymi aj vo svete. No nielen výrobky. Vo svete sa známymi stali aj významné osobnosti, pukanskí rodáci. Boli to učitelia, kňazi, spisovatelia (pukanskí štúrovci), národní buditelia a Pukančania roztratení po svete, cestovatelia. Medzi nich patril aj Samuel Šikeť (1863), človek, ktorý precestoval celý svet. Ďalšou osobnosťou bol Karol Lányi, významný cirkevný historik. Aj on sa narodil v Pukanci (1812), precestoval mnohé európske krajiny, ovládal dvanásť (alebo len sedem?) jazykov. Dalo by sa dlho pokračovať pri spomínaní na ďalšie osobnosti nášho malého veľkého Pukanca. Rozlohou a počtom obyvateľov malého, históriou veľkého. Neslobodno zabudnúť na našich šikovných remeselníkov, baníkov, pukanských ženičiek, ktoré preslávili Pukanec pestovaním sladkej cibule, chryzantém... Za zmienku stojí pukanské nárečie, zvyky a tradície, chotárne názvy. Tí, čo navštívili Pukanec, možno sa pristavili okrem iného aj pri Barči. Viete, čím je zaujímavá? Zaujímavé sú aj viacslovné chotárne názvy, napríklad De goliesko skackalo, De o Jáne drozd zamrzou, vystihujú udalosti spájajúce sa s určitým miestom v chotári.
Je toho veľa, čo by sme my Pukančania mali o obci, v ktorej žijeme vedieť. Aspoň zo slušnosti. Je dobré a potrebné históriu rodnej obce aspoň trochu poznať. Ak sa niekomu nechce študovať monografiu, nech navštívi múzeum na námestí. Bude prekvapený, koľko zaujímavostí jeho pár miestností skrýva !
V našej škole sa každoročne organizuje vedomostná súťaž pre žiakov ročníkov druhého stupňa Poznaj súčasnosť a minulosť svojej obce, v tomto školskom roku už 16. ročník. Treba, aby sa žiaci na súťaž pripravili (súťažiaci napríklad vedia, prečo sa chotárny názov volá De goliesko skackalo) a každé súťažiace družstvo čo najlepšie reprezentovalo svoju triedu. Žiaci sa síce do súťaže prihlasujú dobrovoľne, no na kvalitnú prípravu popri ostatných povinnostiach majú menej času a nepreukážu také vedomosti, aké by sme očakávali. V každom ročníku súťaže pripravujeme nové okruhy otázok z rôznych oblastí života obce a je rozdielna aj náročnosť otázok pre žiakov mladších a starších. 
Keďže Pukanec má bohatú históriu a dnes je možné, aby škola zaradila do výučby aj predmet Regionálna výchova, históriu našej obce by mali možnosť spoznať všetci žiaci, nielen tých 22 súťažiacich a určite aj kvalita prípravy by bola vyššia. Mali by sme viac času na prípravu a mnohým zaujímavým témam by sme sa mohli v rámci vyučovacej hodiny  venovať podrobnejšie. Novozriadené múzeum nám priam ponúka učebňu na štúdium dejín obce. Som presvedčená o tom, že ak by sme so žiakmi aktívne navštevovali toto múzeum, určite by tam chodili radi a okrem získavania nových vedomostí by si utvorili aj lepší vzťah k obci, v ktorej vyrastajú. Veď súčasnosť čerpá z minulosti. Myslím si, že k tomu má čo povedať aj obec, veď finančne podporuje každý ročník tejto vedomostnej súťaže našich žiakov.
Ing. Eliška Pacherová, učiteľka na Základnej škole v Pukanci
ÚvodMapa webu